(olejomaľba)
Pred dreveným plotom
starého domu
stavajú betónový monolit
šedého tónu
v každom denníku
odhlučňujú ulicu
Svetlo malej kaplnky
čo stála stáročia v tieni
ostrovček v mori parafráz mesta
mnohých obrazov detstva
keď kone ževraj ťahali vozy
hrôzy pani neurózy…
Tam kde sa nafta sype
premenená na ticho
papierových mincí
vymysleli perpetum mobile v ošarpanej garáži
Deti sa chodia k nemu hrávať
Každé z nich chce naštartovať raz
ten zázrak
viem
ako končia tieto sny
Stanislav Háber
(zo zbierky Egotikon)
Celá debata | RSS tejto debaty