haber

Keď sa pes krúti za svojím chvostom

a mačka vylizuje vši z kožucha

je v zemi toľko dier

koľko kolov v plote

Keď sa ten vesmír naraz zrúti

a pes vyhryzáva mačke vši z kožucha

kým ona sa vrtí za jeho chvostom

a v zemi je toľko kolov

koľko dier v plote

sme zrazu všetci slepí

Keď…

– tak…

nefunguje spoľahlivo

lebo…

– dosadiť si dôvod môžeme sami

Keď nepodmieňujeme

čo nie je podmienené našimi snami

lebo ten svet už nie je medzi nami

nebadane zanikol

A ani bolesť zo zahryznutia do jazyka

necítime rovnako

Kto sme a kam sa ponáhľame

nájde nás pán KTO

na dne panika

Pieseň znie

že to cesto je rovnaké

u slaného rožka

ba aj v korpuse sladkej torty

labyrint sublimuje

svet tá bez duše nehybná bábika

nám v predstave tvorí kontúry

plačúceho publika

Forma je ničotou

a ničota formou

tvrdí Sútra srdca

sladké jablko

je nezrelá paprika

a pes krútiaci sa za svojím chvostom

je mačka vylizujúca vši z kožucha

kým prehltneme

ozýva sa potlesk

spuchnutého jazyka

Čo nám zostane

je jasné slnko nad hlavou

ovlažujúci vietor

a vôňa smogu

vôkol samý betón

a ten svet nebadane zanikol

Stanislav Háber

(zo zbierky Egotikon)