haber

(synovi)

Nočné motýle zo zimného štadióna

krúžia nad ľadom

oslepené slnkom

reflektorov

Ich špirálový let

ich nesie vpred

k vriacim lúčom

ktoré ich spália

ako zaplavených

hráčov slávou

Potom?

Prudko padajú

pod nože malých korčuliarov

Jeden z nich

sa však dvíha

Puky vôkol svištia

Hrdšie vystrie

opálené krídla

Ešte sa neisto trepoce

keď zrazu nasaje

teplé svetlo srdca

a opäť k nebu

strechy štadióna

vyrazí

Ten let je najprv

neistý a slabý

nemáš nervy

pozerať sa

ako sa neustále prepadáva

k ľadu

To len chytá dych

nočný motýľ zo zimného štadióna

ktorý zvládol dvojnásobný

návrat k lúčom reflektora

Spália ho?

Aký Boh ho zachová?

V prudkom svetle ho viac nevidieť

dolu k ľadu nezletel prach

a popol jeho krídel

Vyparil sa?

Nie

sedí na oceľovej trubke

vedľa svojho najvyššieho slnka

vedľa reflektora

Nevzdal sa

je kráľom

nočných motýľov zo zimného štadióna

Stanislav Háber

(zo zbierky Egotikon)