Aké je ľahké zabúdať pri stránkach
ktoré nestihli zožĺtnuť
Keď mám dušu na dne
na to vždy myslím
že čas je spravodlivý súd
Každý má iné ciele
iný kus dráhy už stačil
prebehnúť
Tá moja mi nestačí
skracujem ju aspoň v mysli
na cieľový meter
nech aj o prsia
hodiť sa na bielu pásku
Dni sú stále kratšie
viac mi kradnú
než im dávam
Zajtra
určite už zajtra za stroj sadnem
nadoraz plynový pedál stlačím
a predbehnem sa na chvíľu
Kde končím a na čo stačím
vyhrám sám seba ako prémiu
Či ľudia roku 2999 budú mať roku 3000
tie isté problémy ako ja
pri prečísľovaní letopočtu
z 19.. na 2000
a rovnako sa budú hrať
na posledný súd
Stanislav Háber
(zo zbierky Egotikon)
Celá debata | RSS tejto debaty