(Paustovskému)
V Moskve Lenin hladným sľúbil
že dostanú pôdu
v storočí poznačenom bez viery
veľvyslanca Nemecka Mirbacha zabili
Lenina bolelo hrdlo
vojaci neverili že im povie čo robiť
Nemci vyhlásili Rusku ultimátum
Lenin chrčal pred masami heslá
Kostik obdivoval fotoportrét
na obrázku pekná žena v koči
Leninov hlas zanikol v mohutnom „Urá!“
od vojaka počul Kostik v haravare
že červenoarmejcova žena z fotografie
zomrela ešte pred vojnou
V električke Kostik rozdal kyticu
v každom lupeni sa skrýval spasiteľ
cestujúci oslavovali Lenina
pre mesiášove kvety
obetoval mladý život
v boji s ateistickou mocou
vojak Ivan Mojsejev roku 1972
žiaden Kostik mu nepodal kvietok
a môj príbuzný Ján Petrovský z Prešova
poznal v Petrohrade v roku 1917 Lenina
hovoril mi tesne pred svojou smrťou
v roku 1986 že ruský vodca mu pripomínal
potkana – nechápal som
„To sa naňho podobal?“
91-ročný záporne pokrútil hlavou:
„To nie, ale bol všade“
s tým som s ním súhlasil
Lenin bol aj v mojom živote
a je jasné že sa ho už nezbavím
p. s.
…vďaka tejto básni bola kniha Záhady duševnej záhrady zaradená do zbierkových fondov Múzea Paustovského v Moskve od roku 2003, o čom informoval ruský časopis Paustovského svet…
Stanislav Háber
(zo zbierky Záhady duševnej záhrady)
Celá debata | RSS tejto debaty