haber

Óm mani padme hum

panna Devanaki porodí Krišnu

pri umývaní v rybníku Maduva

kam sa dvanásťkrát potopí

zatieni ju obláčik

z jej panenského lona

na zem padne kvapka krvi

vyrastie vínna réva

Z neba všemocný Višnu zvolá:

„Pokoj ľuďom dobrej vôle,

ktorí tento plod ochutnajú,

lebo všetky hriechy im budú

odpustené,

všetko nečisté z nich sa zmyje,

a oni sa dočkajú nesmrteľnosti

a slávy nebeskej.“

Pri nepoškvrnenom počatí sa narodí Gautamo

kráľ Šuddhódana a kráľovna Mája

budú pohlavne zdržanliví

Májí v sne prenikne pravý bok biely slon

a veštci privítajú čakravartina

Nepoškvrnená panna Mária príjme slovo

od anjela zvestovania:

„Blahoslavená“

A svätá Alžbeta dodá:

„Požehnaná si medzi ženami,

a požehnaný je i plod

života tvojho Ježiš.“

Narodí sa zo slova

tri matky

Devanaki – Májá – Panna Mária

i zloduchovia

Tyran Kansa zabíja bábätká

narodené v Krišnovej noci

Kráľ Herodes vraždí v Júdei

chlapcov do veku dvoch rokov

aby zničil Ježiša

Len Gautamova matka Májá po pôrode

na siedmy deň zomrie

Krišna bude v chlieve ako Kristus

obom sa im poklonia pastieri a mudrci

Budhu priamo na lotosovom kvete

po narodení okúpu dvaja nágski králi

boh otec najvyšší prejde do hmoty

v rôznom čase cez podobné brány

cez Špenta armaiti

podľa Apokalypsy svätého Jána

príde opäť dverami ženy

s hviezdami okolo hlavy

Nech ho nečaká Kansa a Herodes

len matka panna a tá žena

čo mu umývala už dvakrát nohy

vlasmi zmáčanými slzami

A zas sa nad ňou zmiluje lebo

pokora v nešťastí sa mu páči viac

ako nábožnosť v chvíľach šťastia

pri odchode z utrpenia hmoty

Budhove ústa pošepnú:

„Buďte vždy vlastným svetlom

a útočiskom.

Nehľadajte ho inde.

Ten, kto sám bude pre seba

útočišťom a svetlom,

bude mojim pravým žiakom.

Ten bude žiť dobrý život.“

O päťsto rokov Ježiš káže:

„Kto bude veriť vo mňa,

bude mať život večný.“

Trikrát najvyšší otec

v ľudskom odeve hovorí

ako ho vzývať že je v nás

v skutkoch srdciach slovách

matkách ktoré boli panny a

porodia nás pod tieňmi révy

chcú zabiť boha nečudujme sa

zahasia oheň a vánok zabijú v nás

duch svätý vstupuje do lona žien

Stanislav Háber

(zo zbierky Záhady duševnej záhrady)