Má podobu 18. apríla 2002
ráno idem s Jurkom na internet
pred odchodom do školy
mi oznámil že so starším bratom Jankom
debutovali na internete majú punkovú skladbu
to sme my
Juraj má jedenásť a Ján šestnásť
hanbím sa naposledy som Jankovi vynadal
že nevie spievať a teraz počúvam nahrávku
inú než ich jačanie v mojej pracovni
V redakcii píšem komentár a jednu drobnosť
redigujem päť článkov od iných
zalomujem stranu do novín
nadávajú mi v telefóne za predávaný komentár
idem navštíviť priateľa speváka do rádia
Tam mi jeho kolega odvráva
nie je informačná kancelária
Stretnem iného známeho
chválim sa mu s MP3 na internete
kde mi spievajú synovia
Je z toho uchvátený a dáva mi ponuku
aby účinkovali v jeho rozhlasovej šou:
– Človeče takú mladú kapelu
ktorej priemer je 14 rokov
sme v éteri ešte nemali
Trochu krotnem
či by sa mu skladba hodila:
– Ešte nech urobia tri a je na svete
nedá sa odbiť prepadám do nadšenia
Bežím do práce kde mi grafici
stále lámu stranu
píšem mail priateľovi Jozefovi
na pošte podám list tete Vierke do Viedne
Po ceste zabehnem do rádia
spevák mi priniesol svoje nové CD
nemá čas ani ja
V práci ma čaká zalomená strana
píšem mail o debute synov krstnej mame
našich detí Stanke a švagrine Ľubke
Zavolal som maliarovi Paľovi
že dnes do ateliéru neprídem
bol rád práve odchádzal na vernisáž
Počúvam CD a tvorím recenziu
Napísal som mail vydavateľovi
nech jednu báseň
vo vychádzajúcej zbierke Egotikon
venuje môjmu priateľovi poétovi
teraz som pochopil
pre koho som ju písal
Po príchode domov nakupujem na trhu
med a žene vyberám šaty z čistiarne
Med nemali stretol som Štefana
chvíľu diskutujeme o biznise
Pol hodinu cvičím s činkami počúvam správy
jem fantastický tvarohový koláč ženy Júlie
rozprávam sa so synmi a s dcérou Dominikou
večerné správy v televízii prespím
neviem z čoho budem zajtra písať komentár
Na tv kanále začal nemecký romantický film
naťahujeme sa čo pozerať
Nemci spor o film nad Američanmi vyhrali
Umyl som sa a čítam si z Nového zákona
celý List Kolosanom potom si opakujem
lekciu nemeckej gramatiky a píšem
o dnešnom krásnom dni v ktorom ma nič nebolí
viem že žijem a nikoho nepreklínam
Stanislav Háber
(zo zbierky Záhady duševnej záhrady)
Celá debata | RSS tejto debaty