Bolo to v jeden zabudnutý večer
sedeli sme v krčme s priateľom
bol maliarom
nešli sme domov nad ránom
naopak dvihli sme sa zavčasu už o šiestej večer
maliarovi napadlo darovať mi obraz
v jeho ateliéri mi ponúkol
nech si vyberiem
Bolo mi to milé
no nechcel som zneužívať jeho náladu
preto som podišiel k ošarpanej skrini
diela na stojanoch som prehliadal
a z prachu skrine som dvihol obrázok
Maliar zbledol
Tento mi daruj
Vzal si mi môj najlepší obraz
balil mi ho s láskou do papiera
netušil som
naopak
vziať som chcel ten najhorší
aby mi priateľa maliara pripomínal
Obraz sa volá Cesta
a tá je stále so mnou
roky až do konca
ani maliara tá púť už nepustila
Stanislav Háber
(zo zbierky Intimity)
Celá debata | RSS tejto debaty