Bola tu smrť
keď som zaspal
vravím žene po prebudení
smiala sa
recitoval som jej verše
boli pekné
ale teraz
keď som sa prebudil
si na ne nespomeniem
napadá mi len detská vyčítanka:
rakovina mala raka čo jej
spadol do blata
bola tu celkom milá pani
v čiernych šatách
nespomeniem si ani na jej meno
mami
bol som sa tu po rokoch pozrieť
na tom oddelení kde tá milá pani
víta hostí a kde kosí kosti
nesmial som sa iba sa mi smiali líca
my sme tam stáli nad svojimi
hromádkami koží otrockých
nad svojimi telami popísanými
chorobopismi to je literatúra
koľko poézie z rádiológie
vytrhla mi srdce z tela
prečo by to asi chcela?
zovrieť mi ľadovými prstami hrdlo
čo jej to zase v hlave „prdlo“?
ten pocit že som sa tu narodil
omylom
ale neodletím odtiaľto komínom
Stanislav Háber
(zo zbierky Intimity)
Celá debata | RSS tejto debaty