Sladký spev hrocha chcem
škrípať zubami po mastnom
tanieri nemajú čo hľadať na
dnách morských sklamaní
sa roztrieskali všetky
zabahnené myšlienky o
láske sa nechám na márne
kúsky rozlámať zápalky
zasiate do burín všetkých
vybuchujúcich svetov veľa
nezostáva nadávok na
nákladiak sa kúpe v slaných
chaluhách zapletený potápač
sa dusí naparenými
paradajkami ma mlátiš
po hlave mi skáču rozjašení
indiáni citov o napĺňaní
sladkých dier sa im už
sníva nadránom s hrubým
pyžamom sa dávam
do tanca na parkete
ilúzii darujem drobné
náreky posledných
upotených baníkov
začiernení sa hrabú
z mesta aby ma
prefackali zažltnutými
prstami od kyseliny
močovej z cigariet
a tak len si frflem
refrén pochybných
existencií nájdených v mŕtvych
vesmíroch nadobro
opustených štyroch stien
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)
Celá debata | RSS tejto debaty