Brúsenie na hrane
také tenké
že ho nevidíš
Si mimo všetkých dejov
krásne šialená s prstami
od olejov námahy
Čo ma to stojí
nezblázniť sa od strachu
nad tajomstvami
Tma svieti do dňa
dlhými mihalnicami
rozkúskovaných ťahaníc
Člnkovanie v žliabkoch samoty
sa začína na novo
zarazená do vzdychov
Pre teba vždy nová hra
obohratých koľajníc
čo sa nikde nekončia
Pre mňa si vždy tajomná
nedotknutý terč mojich
šípov z túžieb
Rozhryzené pery nádhery
roztancované perličky
potných tanečníc
A na asfaltoch sa lisne
moja vyrabovaná hlava
štíhlych veží sľubov
Si moja zasľúbená
bonanza pomútená
do hľadania koncov
Kam to vedie nie je
dôležité odpovedať
ponukám komercie
Tak je to všetko
ligotavo olúpané
od strašidelných nočných mor
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)
Celá debata | RSS tejto debaty