Smeješ sa
na chodníku vyhraných dlaní
pôjdeme v obžierajúcich
topánkach do húštiny
neprehľadných nápadov
únikov života v zákrutách
zaspatých citov
schovaných v chrámoch
s bielym stĺporadím
ohrozených dní
unikajúcich cez horáky
vášní do dymu
kým si zastrelíme
oddych v ríši reality
navrstvenej do letokruhov
západov aby každé otvorenie
očí bolo premiérou v našej
kinosále s najväčším plátnom
natlačení v drgáľajúcom vozidle
aby som ti rátal pohľady
návratov
Stanislav Háber
(zo zbierky Voňavé milovanie)
Celá debata | RSS tejto debaty