Šli sme v horúci deň
slnko pieklo do hlavy
a nad hlavami lietalo nám
deväťdesiatdeväť balónov
neboli sme už nevinní
ale ani vinní zo života
a už vtedy som to vedel
že ma budú nadľahčovať
pri každom ďalšom kroku
po zaprášenej ceste
so zakrúteným krkom
žiarivých pristávacích svetiel
keď runway sa rozodnie
blízkymi stretnutiami rúk
bez bŕzd a záťaže
tak ľahko rozkrútené
Stanislav Háber
(zo zbierky Voňavé milovanie)
Celá debata | RSS tejto debaty