Čuduješ sa ako je možné
že každú chvíľu visí
nado mnou hrozba
katastrofy ktorým sa vyhýbam
naozaj o ne nestojím
ver mi oni si ma hľadajú
samé a včera keď som
lietal po havárii na ceste
v niekoľkých kotrmelcoch
opäť sa mi preháňal
celý život hlavou
a v ňom na prvom mieste
si bola ty
iba v tom vidím jediné
pozitívum že si ťa
takto pripomínam
vo chvíľach keď nie sme
spolu a ja na ceste
priťahujem samovrahov
čo sa otáčajú v premávke
cez dva jazdné pruhy
a ja si to odskáčem
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)
Zhruba pred 8 rokmi som si to tiež ...
Celá debata | RSS tejto debaty