Všetci ľudia sú egoisti
a my nie sme iní
láska moja zahľadení
do vlastných očí
ktorými nás vidí
a tými istými
aj my jeho
pod štítmi z umytých
tanierov šplháme sa
v kuchyni k novým
vrcholom pristavíme
rebrík k oblohe
leziem ti po nohe
k nevymenenej žiarovke
pod stropom lietam
so spálenými krídlami
muche otváram šancu
ťa nájsť v noci zabalenú
Stanislav Háber
(zo zbierky Spovede z dymu)
Celá debata | RSS tejto debaty