Zbieram ti pri posteli
drahokamy z bielych
smetí aby ťa nepichali
pod nohy a mala si
krásne spanie
v našej úzkej panelákovej
truhle na dlhej manželskej
a ty taká drobná žena
si rozčúlená z rozmerov
krabice v ktorej sa rád
krčím s tebou s nohami
namiesto závor na šumiaci
parný rýchlik duniaci
po tvojich zimomriavkách
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)
Celá debata | RSS tejto debaty