haber

Ležíme na tráve
na nábreží
a vravíš mi
aby som ti povedal
až uvidím peknú ženu
vraciam ti ten úder
aby si mi ukázala
muža čo ťa zaujal
a potom ideme na mólo
a na schodoch
sedí dievča
viac na ňu nepozriem
len ten jeden pohľad
keby som ju stretol znova
nepoznal by som ju
len ten pohľad
s akým zaľúbením
na nás dvoch hľadela
páčilo sa jej
že sa držíme za ruky
a vidno že sme manželia
sedela tam sama
stratená medzi davom
a snívala až raz ona
pôjde takto s vlastným
možno keby sme sa poznali
povedala by si jej
o našich troch deťoch
o všetkých starostiach
a o tom že niekedy
si z nášho života
nepamätáš pekné chvíle
ale potom ma večer
prekvapíš príbehom
o motýlikovi na držkovej
polievke ale ani ten
nebol na mojom hrdle

Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)