haber

V ranných návratoch

vyrastajú tvoje nohy

z mojej hlavy v radosti

a máme na čo

spomínať z večera

do rána a potom

na týždeň som si

nahrabal spomienok

na budúcnosť
keď voda sa leje

prúdom z vína

za jednu kvapku

krvi natiahnutá
špirála skokov

cez časopriestor

na ples na ktorom

si žiarila v prítmí
aj po troch pôrodoch

a budúci druhý muž
Európy od teba nevedel

odtrhnúť oči hoci tam bol

s mladou slobodnou

mojou kolegyňou

a vtedy v novinách

v Londýne na ulici

dominovala Lady Di

v minulom tisícročí
a môj výrok o tankoch

z Bruselu

boli sme mladí a nás

nepovažovali za demokratov

z toho času si zostala

ty a ten byrokrat

už na teba zabudol

tak sa naša láska

zamotala do dejín

a zostane po nás

v počte centimetrov

hrúbky kníh vydávaných

vďaka mecénovi

ktorý si túto báseň
prečíta až po jeho

sponzorskom dare

zapáli si cigaru

v kancelárii nad mestom

a bude si predstavovať
miesto mňa seba

chudobného básnika

on miliardár a šéf

slobodných murárov

aby potom ma zasa

láskavo obdaroval

aby som ti mohol

venovať opäť niekoľko

zbierok uložených

vzorne po vojensky

nad jeho biznisovým

stolom šéfa banky

všetko pekne zamotané
v kúdole dymu z jeho fajky

a najlepšie na tom je

že sme to prežili

v malej krajine mimo

prúdov sveta a

predsa je to pravda

Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)