Že sú aj väčšie
nešťastia aké
sme my dvaja
a v každom je
skryté ďalšie
je zjavne naša
hojdačka a jej
šťastie schované
v mĺkvosti
bez očí a bez
neprajného jazyka
ktorý ti môže
práve teraz
ublížiť a predsa
je Boh na dosah
keď žiť znamená
všetko strácať
a zomrieť je len
návrat
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)
Celá debata | RSS tejto debaty