Aj ja musím niekedy
odísť kam ty
so mnou nie
a som z toho
mierne…
ale ma
povzbudzuješ
slovami a tými
čokoládovými
čerešňami vo
vetre našej izby
pred a po daždi
kedy v bielych
topánkach predvádzaš
mi túžbu odlietajúcu
v motýľovi hebkých
krídel a tak čakám
na ďalší prídel
kedy príde
kedy prídeš
kedy prídem
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)
Celá debata | RSS tejto debaty