haber

Potom, čo VTV uviedla môj dokument Utajení svedkovia prehovorili s Milošom Laukom a Ľuborom Kovalčíkom, som bol predvolaný ako jeho autor na Krajskú prokuratúru v Bratislave.

Prezident Michal Kováč na mňa podal trestné oznámenie s podozrením, že som spáchal trestný čin. Aké veľké bolo moje prekvapenie, keď na výsluchu na prokuratúre som sa dozvedel, že podľa Michala Kováča som sa mal dopustiť trestného činu prezradenia štátneho tajomstva! Teda v podstate takto svojsky potvrdil skutočnosti uvádzané v dokumente! Už som viackrát napísal, že vyšetrovateľ vraždy Remiáša pán Šáray mi potvrdil, že som nepracoval z materiálov SIS ako iní novinári, ktorí o vražde písali. Dokonca mi dal moju lustráciu vtedajším riaditeľom SIS Ladislavom Pittnerom, ktorý uviedol, že som nikdy nebol a nie som spolupracovníkom a ani pracovníkom SIS. Preto som žiadne štátne tajomstvo neprezradil, lebo som necitoval v televíznom dokumente vyšetrovací spis, ktorý je dodnes tajný, zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Opieral som sa iba o svedecké výpovede utajených svedkov. Čiže takto spätne potvrdil pravosť výpovedí Miloša Lauka a Ľubora Kovalčíka pre VTV. Keďže ich tvrdenia sú zaujímavé, ba možno sa v nich skrýva aj dôvod, prečo sa mi 8. marca 2017 anonym vyhrážal smrťou a k tomu pripojil ostrý náboj 9 mm, pre istotu zverejňujem prepis dokumentu Utajení svedkovia prehovorili, ako bol vysielaný v roku 1996. A záhadne sa tento dokument objavil včera 20. marca 2017 v diskusii v článku na spravodajskom portáli www.hlavnespravy.sk ktorý so mnou o celej udalosti urobil rozhovor.

UTAJENÍ SVEDKOVIA PREHOVORILI

Miloš Lauko:

Boli sme svedkami, ako Róbert Remiáš prišiel do známej kaviarne bratislavskej, kde sa schádza aj podsvetie s tým, že má zaujímavú výpoveď svedka, ktorý bol svedkom únosu Michala K. ml. Snažil sa nájsť v tejto kaviarni človeka, pre ktorého by to malo takú cenu, aby bol ochotný zaplatiť za to 5 miliónov korún. Nakoniec sa mu podarilo cez sprostredkovateľské osoby nakontaktovať sa až na Michala K. staršieho, ktorý mu za túto výpoveď tohto svedka zaplatil milión šilingov (v tom čase 1 šiling asi 3 Sk).

BOLI STE SVEDKAMI ZAPLATENIA?

Ľubor Kovalčík:

Boli sme svedkami toho, ako Marián K. priniesol peniaze sprostredkovateľovi, ktorý vlastne nakontaktoval Róberta Remiáša na osoby, ktoré boli ochotné zaplatiť za túto výpoveď. A títo sprostredkovatelia odniesli tie peniaze za hranice, kde boli odovzdané Róbertovi Remiášovi a Oskarovi Fegyveresovi.

STAČILI IM PENIAZE?

Ľubor Kovalčík:

Tie peniaze… požadovali vyššiu sumu, ako v konečnom dôsledku dostali. A ako peniaze sú ľahko minuteľné, najmä pre ľudí, ktorí nikdy nemali peniaze a ľahko ich získali, tak ich ľahko minú. A Róbert Remiáš bol veľmi na peniaze. Vlastne aj kvôli peniazom sa s Oskarom Fegyveresom týždeň pred smrťou pohádali tak, že prestali spolu komunikovať. Kedy sme nastúpili vlastne my ako náhrada za Róberta Remiáša ako spojka.

BOL RÓBERT R. NESPOKOJNÝ AJ U MICHALA K. STARŠIEHO?

Miloš Lauko:

Viem, že im nestačili a najmä Róbertovi Remiášovi nestačili tie peniaze, lebo on svoj podiel pol milióna, ktorý dostal, hneď okamžite minul. Kúpil si auto, kúpil si zariadenie do bytu, takže už potom vlastne nemal peniaze. Takže stále chodil pýtať ďalšie a ďalšie peniaze od Michala K. staršieho.

KTO VŠETKO SA STRETÁVAL S OSKAROM F.?

Miloš Lauko:

Oskar Fegyveres nebol v kontakte iba s Michalom K. starším, ale za ním do zahraničia prišiel aj poslanec Ján Č. a poslanec Milan K.

AKO STE SA STALI SPOJKOU?

Miloš Lauko:

Zhodou okolností sme sa stali spojkami, pretože my sme boli naozaj len priatelia Oskara Fegyveresa a jeho priateľka Adriana K., ktorá s ním bola v zahraničí na úteku, oslavovala narodeniny. Tak nás Oskar pozval na oslavu týchto narodenín. To bol taký prvý kontakt po dlhšej dobe, kedy už boli v zahraničí. A od tejto oslavy narodenín sme každý týždeň až každé dva týždne sa stretávali ako priatelia. Raz keď sme boli na návšteve u nich, to už bol pár dní Róbert Remiáš po výbuchu, počúvali sme v ich aute rádio Twist. A v tomto rádiožurnáli pán poslanec Ladislav P. odkázal Oskarovi Fegyveresovi, že si musí nájsť nové spojky. Vtedy sa, my sme sedeli na zadných sedadlách, otočil Oskar Fegyveres aj s priateľkou Adrianou na nás, na čo sme sa zosunuli dole do kresiel, pretože to nebolo vôbec príjemné. A keď sme odchádzali z tohto stretnutia, tak sme niesli prvý dopis Michalovi K. staršiemu. A odvtedy sme sa vlastne stali spojkou medzi Michalom K. starším a Oskarom Fegyveresom.

POVEDAL VÁM OSKAR NIEČO NEZNÁME?

Miloš Lauko:

Povedal, dokonca sa aj rozčúlil, že niektoré jeho výpovede boli v novinách zle interpretované. On vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom povedal, že vo vysielačke počul nadriadeného dôstojníka I. L., ale v masmédiách sa povedalo, že táto skratka I. L. je Ivan Lexa a Oskar sa rozčuľoval, že to vôbec nie je Ivan Lexa, ale že je to iný riadiaci dôstojník, ktorý zhodou okolností má rovnaké iniciály.

PRACUJÚ NAPR. V SIS AJ ĽUDIA BÝVALÉHO MINISTRA L. PITTNERA?

Miloš Lauko:

Bolo pre nás šokujúce, keď sme sa dozvedeli od advokáta Jána správu, že vo zväzkoch SIS máme svoj samostatný zväzok. Keď sme sa ho pýtali, že ako sa dostali k tejto správe, že SIS nielenže nás sleduje, ale si založila okrem spisu na Oskara F. aj spis na nás, tak povedal, že majú medzi pracovníkmi SIS svojich ľudí z bývalej FBIS (federálna tajná služba).

PREČO STE VYPOVEDALI PRED VYŠETROVATEĽOM?

Miloš Lauko:

Odkedy Oskar Fegyveres sa stal čakateľom na politický azyl, tak prestala naša funkcia spojky medzi ním a Michalom K. starším. A začali sme sa venovať svojej práci a na túto kauzu sme už ďalej nemysleli. Až po istej dobe začali nás navštevovať v práci a začali sme mať výhražné telefonáty občania, ktorí nie sú občania tohto štátu, ale podľa prízvuku skôr Ruska alebo Ukrajiny. Začali sa nám vyhrážať smrťou, resp. oddelením hlavy od tela. Začali sme mať pocit, že to súvisí úzko s našou predošlou činnosťou v tejto kauze. A spojili sme si to aj s tým, že my sme voľakedy žiadali od Michala K. staršieho zabezpečiť našu bezpečnosť v tomto štáte. A oni vymysleli, že natočíme posledný deň pred odchodom Oskara Fegyveresa na čakateľstvo na azyl, natočíme s ním videokazetu, na ktorej Oskar Fegyveres spolu v zábere s nami v obraze povie, že sme robili pre neho spojku medzi ním a Michalom K. starším.

CHÁPALI STE DôVODY VÝROBY KAZETY?

Ľubor Kovalčík:

Vyvodili sme z toho to, že vlastne po natočení tejto kazety sme sa vrátili naspäť do Bratislavy. Tu nám vlastne JUDr. Ján povedal, že on sa postará o to, že tá kazeta bude notársky uschovaná. Bude vytiahnutá v prípade, keď sa nám niečo stane. Vtedy sme vlastne pochopili, že je to dosť silná zbraň pre opozíciu (v roku 1996) proti koalícii (HZDS-SNS-ZRS), že to môžu v prípade našej smrti akože použiť. Potom, akože neprestávali problémy, ktoré sme akože mali, opozícia prestala sa s nami kontaktovať, akože obmedzila s nami styky. No a na základe toho sme mali pocit, že sa niečo deje a že môžeme dopadnúť takým spôsobom ako Róbert Remiáš. A sme vlastne na základe toho urobili výpoveď, kde sme uviedli vlastne všetky skutočnosti, ktoré nám boli akože známe o tejto kauze.

VERILI STE OSKAROVI F.?

Ľubor Kovalčík:

Preto sme sa rozhodli vypovedať na verejnosti, lebo s postupom času som si pozrel ten záznam, ktorý sme urobili v Prahe s Oskarom Fegyveresom, tak som prišiel na to, že to bolo cielené, že tam bolo urobené vyhlásenie o tom, že robíme spojku a že robíme všetky veci spojené s tým, že poznáme Oskara Fegyveresa a boli sme tam obidvaja. A vlastne dodatkom bolo urobené vyhlásenie Oskara Fegyveresa s tým, že tam povedal, že keby sa nám niečo stalo, tak že za to môže Ivan Lexa a Vladimír Mečiar. Potom sa ešte dali také veci do súvisu, že ako sme sa vrátili z Prahy, tak vlastne o Oskara sa postarala opozícia plnou mierou, že mu vybavila niekde azyl. A opozícia nejakým spôsobom spretrhala všetky kontakty, ktoré my sme mali s Oskarom Fegyveresom. Proste my sme ostali akože bez kontaktu s Oskarom. A vlastne sa podarilo opozícii to, čo dlho chcela, aby my sme prestali mať vplyv na Oskara Fegyveresa, lebo ako bol v zahraničí a mal problémy, že už je dlho na úteku, už mu dochádzali peniaze a všetko. Začal rozmýšľať nad tým, že sa na všetko vykašle a že zmení výpoveď v prospech koalície. A my sme boli veľmi žiadaní opozíciou, aby sme ho nejako podporili, aby ešte vydržal, že ten azyl dostane. On mal totiž podmienku, aby dostal azyl. Nás žiadali, aby sme udržiavali Oskara pod kontrolou, že aby nevypovedal koalícii.

Miloš Lauko:

Vypovedať verejne sme sa rozhodli preto, aby sme si zachránili život. Začali sme mať pocit, že keď nebude o tom verejnosť vedieť, tak prídeme o život. Pretože tá kazeta, ktorá bola natočená, by sa dala veľmi jednoducho využiť na to, aby sa opozícia, aby opozícia aj takýmto spôsobom viedla politický boj s koalíciou, že nechá niekoho vybuchnúť a potom v televízii pustí záznam, kde Oskar Fegyveres povie, že za ten výbuch môže Ivan Lexa a Vladimír Mečiar. Toto sme si uvedomili a dostali sme obrovský strach o svoje životy práve kvôli tej kazete a práve kvôli tomu, že opozícia ju mala dva dni a mohla si z toho urobiť kópie; a môžu to hocikedy odvysielať. A každý uverí, že naozaj ten Mečiar nás nechal vybuchnúť.

DOKEDY STE VERILI OSKAROVI F.?

Miloš Lauko:

Do istého okamihu. A ten okamih bol taký. My sme za ním chodili do zahraničia a to zahraničie bolo vždy iný štát, aby sme unikli sledovačke, tak sme chodili cez niekoľko štátov. My sme nedostali od nikoho peniaze a dávali sme do toho vlastné peniaze a to stálo hrozne veľa peňazí: benzín, telefonáty. Tak raz sme poprosili Oskara Fegyveresa, aby nám požičal peniaze. A jeho odpoveď bola tak šokujúca, že na dlhšiu dobu to otriaslo našou dôverou v neho. On nám povedal: viete chalani, ja sa vám bojím požičať, lebo čo keď vybuchnete; a kto mi to potom vráti? Vtedy sme stratili na dlhú dobu dôveru, pretože sme zistili, že má radšej peniaze ako spojka, ktorá mu zabezpečuje kontakt s domovom.

STRACH BOL IBA Z KAZETY?

Miloš Lauko:

Nie. Tých strachov bolo viacej. Ďalší strach vyplynul z toho, že po našej výpovedi, kedy sme dostali štatút utajeného svedka, tak niekoľko dní po tejto výpovedi sa objavila správa v Novom Čase, z ktorej bolo zrejmé, že sme boli vypovedať a z ktorej bolo zrejmé, aj čo sme vypovedali. Takže vtedy sme dostali strach a pýtali sme sa vyšetrovateľa, ako je možné, že sa toto objavilo v tlači? Povedal, že podľa našich zákonov, ktoré u nás platia, má právo pozrieť si výpoveď utajených svedkov prokurátor a toto právo aj využil. A ďalej nám povedal, že našu výpoveď poskytol Michalovi K. mladšiemu. A z toho ja predpokladám, že syn to dal aj otcovi. Takže Michal K. starší má na stole našu xeroxovú kópiu výpovede. Z toho vyplynul veľký strach, pretože tá naša výpoveď hovorí o mnohých závažných skutočnostiach. Mimochodom aj o tom, že Róbert Remiáš žiadal ďalšie a ďalšie peniaze. Čiže je možná aj tá varianta, že je to jeden z dôvodov, prečo zahynul. A preto sme si povedali, že keď zahynul on, a keď oni majú možno kópiu kazety, na ktorej sa hovorí, že keby sme zahynuli my, tak za to môže Ivan Lexa a Vladimír Mečiar, tak sme dostali strach, či by to nevyužili aj druhýkrát.

DOKUMENT NAKRÚTILA VTV BEZ TOHO, ABY STRIHOM ZMENILA ZMYSEL VÝPOVEDÍ. OBIDVAJA UTAJENÍ SVEDKOVIA S UVÁDZANÝM ZNENÍM SÚHLASILI a VTV DALI SÚHLAS NA ODVYSIELANIE RELÁCIE. VTV 1996