haber

V 11. storočí žil v Mariánskom údolí pustovník.

Ten vyrezal z dreva sošku Panny Márie. Pre nepokoje po smrti kráľa Štefana musel pustovník z údolia ujsť. Sošku ukryl v bútľavom strome. Na to sa jednému zbojníkovi narodili dvojčatá ako postihnuté. Kajúcne sa obrátil k Panne Márii, aby deti zachránila. V sne sa mu zjavila Matka Božia a ukázala mu miesto, kde sošku pustovníka nájde. On tam šiel, sošku našiel a na tom mieste vytryskol prameň. Keď deti v jeho vode umyli, obe sa zázračne uzdravili. Odvtedy je Marianka najstarším pútnickým miestom na Slovensku. A pri prameni sa naďalej stávajú už takmer tisícročie zázračné uzdravenia.

„Som racionalista, ale osobne som zažil šok, keď prišiel človek v poslednom pokročilom štádiu rakoviny pľúc, v podstate živá mŕtvola a vďaka vode sa zotavil. Odvtedy som sám viac veriaci. Pre mňa je každý deň zázrak, ale tým najsilnejším zázrakom je stretnutie Boha v bežnom živote a vo výnimočnej forme sa to stáva len vyvoleným,“ povedal mi páter Marek Vadrna, ktorý vo svätom údolí v Marianke pri Bratislave pôsobí viac ako 20 rokov na otázku, či niekto dokumentuje zázraky, ktoré sa tu pri svätej studni dejú.

Marianka ako slovenské Lurdy prvý takto pomenoval biskup Pavol Jantausch podľa pátra Mareka už v roku 1927, kedy sem Rád Tešiteľov prišiel a do roku 1989 bola Marianka tŕňom v oku socialistickému ateistickému štátu. Preto bola Marianka tzv. zánikovou obcou, do ktorej štát neinvestoval. Do roku 1989 nebola v Marianke vybudovaná ani základná infraštruktúra. Chýbal vodovod, kanalizácia a o plynovode ani nehovoriac.

Marianka bola 40 rokov utajovaným pútnickým miestom najstarším na Slovensku, ale veriaci si cestu k nemu vždy našli, o čom svedčia ďakovné tabule v jaskyni Panny Márie z celej republiky, či zo zahraničia. Dnes sem chodia aj veriaci z Rakúska, Čiech, či z Maďarska na modlitby pôsobivej krížovej cesty, ktorú tu postavil Rád Tešiteľov v roku 1936 so sochami v životnej veľkosti. Rímsko – katolícky farský úrad je v Marianke od roku 1927 v správe Rádu Tešiteľov.

Zo zánikovej obce z 1200 obyvateľmi tu stúpol počet obyvateľov o 500, ale v skutočnosti ich je ešte viac. V Marianke stojí cez tisíc rodinných domov. Štatisticky pri priemere troch ľudí na jeden rodinný dom tu žije oveľa viac ľudí, ktorí si však trvalý pobyt nechávajú v blízkej Bratislave, čo je osud aj iných satelitných sídlisk.

Marianka si rozvoj z viacerých hľadísk rozhodne zaslúži, keďže na malom priestore sú tu významné pamiatky histórie Slovenska. Najvýznamnejšia je však jednoznačne Svätá studňa
so svojou vodou.

Ďalšou raritou Marianky je expozícia najstaršej bridlicovej bane na Slovensku. Za stáročia sa odtiaľto vyťažila bridlica, ktorá putovala do celej Európy a s ťažbou sa skončilo v 18. storočí, ale banská tradícia v Marianke žije ďalej.

Osemnásť zjavení Panny Márie vo francúzskych Lurdách bolo dôvodom, prečo v 19. storočí zaviedli osobitnú tradíciu uctievania Lurdskej Panny Márie. Na jej príhovor sa udialo toľko uzdravení, ktoré potvrdila aj lekárska veda, že by sme nestihli v krátkej spomienke uviesť ani krstné mená uzdravených. A to všetko od 11. februára v roku 1858, kedy sa v Lurdách zjavila Panna Mária štrnásťročnému chudobnému dievčaťu Márii Bernadete Soubirousovej. Tá trpela od detstva biedou a nevedomosťou. Nemala ani možnosť ísť na prvé sväté prijímanie, hoci po ňom túžila.

Zázraky v jaskyni po 18 zjaveniach Panny Márie v Lurdách nabrali taký rýchly spád, že po štyroch rokoch vyšetrovania udalostí cirkevnými odborníkmi mohol biskup Laurence v Tarbes vydať Pastiersky list, v ktorom sa hovorí: „Nepoškvrnene Počatá Panna Mária sa 11. februára 1858, ako aj neskoršie, spolu 18 krát rozličným spôsobom skutočne zjavila dieťaťu Bernadete pri massabiellskej jaskyni v Lurdoch. Tieto zjavenia majú na sebe pečať pravdy a veriaci sú oprávnení veriť im. My svoj úsudok podrobujeme úsudku námestníka Ježiša Krista na zemi.“

Pápež v plnej miere potvrdil biskupove slová, keď v roku 1891 zaradil Lurdskú Pannu Máriu do liturgického kalendára na deň prvého zjavenia. Tieto zistenia biskupa v Tarbes ďalej potvrdil ďalší Svätý otec, ktorý 8. decembra 1933 vyhlásil Bernadetu za svätú. Pri prenášaní jej ostatkov sa zistilo, že aj keď zomrela v roku 1879, jej telo bolo neporušené celých 54 rokov od smrti. Pripomínanie si Lurdskej Panny Márie je radostný sviatok pre veriacich kresťanov, ale aj nekresťanov, ba aj pohanov, medzi ktorými sú mnohí, čo sa v prameni v jaskyni uzdravili. Zároveň sú zjavenia Panny Márie v Lurdách potvrdením správnosti dogmy z 8. decembra 1854, kedy pápež slávnostne vyhlásil, že Panna Mária bola z ľudí jediná uchránená pred dedičným hriechom. Potom ako štrnásťročné dieťa Bernadeta vyzvala štyrikrát po sebe zjavenú Pani, aby jej prezradila meno, sa v jaskyni Panna Mária takto predstavila: „Ja som Nepoškvrnené Počatie.“

Pritom Bernadeta v chudobe, z akej pochádzala, nevedela a ani nemohla vedieť, že teológovia vo Vatikáne prijali dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Preto si ani nemohla vymyslieť, že by počula neznámu bytosť predstaviť sa slovami, že je nepoškvrnené počatie. Tieto slová biskupov presvedčili, že Bernadete sa naozaj zjavila Panna Mária a prijatá dogma je pravdivá, keďže ju Božia Matka takto zázračne sama potvrdila. Jaskyňa v Lurdách je osem metrov dlhá, šesť metrov vysoká a dvanásť metrov široká. Vpravo od vchodu je umiestnená biela mramorová socha Panny Márie v tom postoji, v akom sa zjavila od 11. februára do 16. júla 1858 malej Bernadete. Tam sa objavil zázračný prameň a veriaci tu môžu odovzdávať listy Panne Márii. V jaskyni neustále svietia sviečky.

V priemere je ročne registrovaných okolo 30 nevysvetliteľných vyliečení chorých ľudí. Je to ako poďakovanie Božej Matky ľuďom za to, že spoznali pravdu, že Boh si nemohol vyvoliť čistejšiu ľudskú schránku na vlastné narodenie, ako bola Panna Mária. Tá od narodenia ako jediná v ľudstve nebola poškvrnená dedičným hriechom prarodičov Adama a Evy. Svätý Pavol v prvom liste Korinťanom napísal aj možnú odpoveď na otázku, prečo sa Matka Božia zjavila v Lurdách práve slabému chudobnému dievčatku: „Čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných. Čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh.“

Lurdy a Marianka spolu súvisia. Na týchto pútnických miestach sa dejú zázraky uzdravenia aj na smrť chorých. Len slovenská tradícia je o vyše sedemsto rokov staršia a stále o nej vieme málo.