haber

…a potom som videl

to kam ideme a o tom

nevieme že ide práve

všetko tým smerom

otvorilo sa nado mnou

a nebola to žiadna

skromná malá záhrada

plná bielych farieb

rôznych odtieňov

napadli mi len

staromilné slová

veleba a nádhera

rozsiahla obsahujúca

všetkých do nezrátaných

priestorov čo však nebolo

vôbec dôležité

šlo o iné ciele

bola si tam vyslyšaná

a každá tvoja slza

bol jeden úsmev

a sivý vlas preplnené

pohladenie namiesto

trápenia ktorého

tam niet a blahoslavení

boli všetci túžiaci

po spravodlivosti

a tichí boli dedičmi

tej nádhery

kým my sme jedno

spoznali že sa už

nemusíme o všetko

báť a tak sme šli

voľne tou krajinou

plnou všetkých

najlepších pocitov

radosti a to všetko

len za niekoľko

ročné modlitby

pred otlárom

ktoré ma k tomu

videniu priviedlo

pred sochou

najkrajšej ženy

v modrom

Stanislav Háber

(zo zbierky Voňavé milovanie)