Padali dve hviezdy
a na oblohu každú chvíľu
vyskočil rozosmiaty Mesiac
aby sme sa skryli do hmly
a mali vlasy plné smiechu
kým doliny striedali lesy
a asfalt poskakoval od radosti
že sa po ňom rútia naše kolesá
roztočené od nálady
utekať v ústrety vetru
a kamióny na diaľnici
trúbili do kužeľov svetiel
z našich očí
čo všetko sme nechávali za sebou
kým ráno všetky správy hlásili
množstvo havárii
a my sme s vychádzajúcim slnkom
šli spať s dobrým pocitom
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)
Celá debata | RSS tejto debaty