V prívaloch sa lejú
vlny plné slnečného
svetla dobytého žltými
slzami kropíš šaty
nariasené šialenými
gejzírmi energie ošpliechaná
nechávaš ma postávať
sama plná očakávania
k tebe plávam zo všetkých
síl hľadám do ďalších
rýchlych zákrut sa rúti
telo napriamené k výstrelu
zmoknutých slnečnými
jazykmi ochutnávame
koláče našich úst
skús na mňa zabudnúť
ponor sa do tepla
sálajúceho obrazu dní
zaliatych kolážou dobra
ak sa ti to nezdá
skoč rovnými nohami
do nášho sna
polámaných slín odkrojených
z morskej peny letiacej
na krídlach stovežatých lesov
zabudnutých orchestrov
dujúcich v popadanom listí
obnosených svetrov
mäkký balón ktorý
vedľa teba spľasol
nariasené dečky púpav
osiveli vo vzducholodi
roztancované kladivo búcha
do môjho srdca prúdi
čerstvý prúd brokov
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)
Celá debata | RSS tejto debaty