V tom toku
povedľa ciest
sa naše túžby uzlia
do klbka ktoré sa rozpúšťa
modlitbou z milosti
vidím ich uzliť sa
a potom z gordických rozmerov
ticho miznúť s nami
a už si len čítaš
oznam na dverách
koľko sa dožila
čo nie je oznamom
energie rozozvučanej
v správnej tónine
v danej chvíli
kým spia a spali aj iní
a tvoje otázky ma posúvajú
v toku
spolu sa energia dotýka
pravdy
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)
Celá debata | RSS tejto debaty