Týždeň
posledné dni
vietor metie
smetie nádejí
a z oblakov
znie mokré ure
dni bez slnka
smútia s pani tmou
a žlté kvety na okne
sú čoraz krajšie
miesto nich vädneš
ty
Keď jeden umiera
druhý kvitne
kvety lúčmi slnka
zvädnutými lupeňmi tvojich dní
posledný týždeň
villonovské sny
tiché lúčenie
a v nedeľu
zrazu
je toho dosť
hneď ráno vychádza svetlo z hmly
zaspávaš svoj odchod naveky
Dobrí ľudia umierajú v nedeľu
aby si oddýchli
S posledným vzdychom úst
slnko zapadá
znova prišla pľúšť
a keď sa lúčime
pri hrobe zranenom naším smútkom
s nami ťa navštívilo
tvoje
nohaté
slnko
Stanislav Háber
(zo zbierky Pokoj rezbára)
Celá debata | RSS tejto debaty