Dnes, keď sa píše rok 2047, ešte stále žijem.
Narodil som sa
v minulom storočí a tisícročí, v roku 1966. Dvadsiate prvé storo-
čie sa prehupuje pomaly do druhej polovice. Strašne ma škrie, že
v čase, keď som napísal túto správu v roku 1993, som nemohol vi-
dieť dosky, do ktorých ma onedlho dáte. Je to nespravodlivé. Člo-
vek sa neustále kamsi ženie a nie je mu dopriate, aby mohol zali-
evať drevo, z ktorého mu raz zhotovia kuklu. Ešteže viem, že stá-
le žijem. Predstavte si, že by som napísal túto správu a zomrel
už trebárs v roku 1994. Horšia je už teraz iba tá predstava, že
nezomriem v roku 2047, ale o päť rokov neskôr.
Stanislav Háber
(zo zbierky Pokoj rezbára)
Celá debata | RSS tejto debaty