haber

Jem šunku s chlebom

natretým plnotučnou horčicou, keď do

rúk beriem mladú cibuľku. Ach, aké krásne semienko so svojím

vzorcom premeny živín vytvorilo zo zeme toto chrumkavé dielo prí-

rody. Odkiaľ sa vzalo? Vzniklo hádam za môjho života a ešte dnes,

v tejto chvíli, zmizne zo sveta? Asi nie. Predchádzal mu dlhý ge-

netický vývoj cibule siahajúci až po vznik prvej na zemi. Kedy to

bolo? Koľko tisíc rokov má táto cibuľa? Šunka nie je o nič menej

príťažlivá. Ozaj, tá sviňa, z ktorej ju vyrobili, vznikla za môj-

ho života? Asi nie. Jej narodeniu predchádzal ktovieako dlhý ge-

netický rad svíň – až po tú prvú, ktorá bola stvorená. Pánabeka,

tá sviňa tu je už tisícky rokov! A nielen ona.Čo semienka obilia,

z ktorých jem chlieb? Čo voda v pohári? Koľkokrát ju už vypili?

Koľko pevnín obmývala v morskom spoločenstve, koľkokrát bola sú-

časťou kučeravých oblakov a iných vzdušných pár či ľudského mo-

ču? A čo moje vlasy, oči, koža, svaly, kosti? Koľko tisíc rokov

už tvorili telo človeka? Ach, ja nešťastný, koľko storočí či ti-

sícročí myslím na to isté a zakaždým o tom istom píšem?

Stanislav Háber

(zo zbierky Pokoj rezbára)