Zo zablatených mlák máme sprchu
o mokré stehná hrá slák
skladbu o tvojom pupku
nočný šramot je ten kľúč
ako o bolesti už nepočuť
Od polnoci vymýšľam ako slnko výjde
nerátam koľkokrát kukučka odráta bytie
Strach je cnosť
hriech mení na dobré
zlo
práve vyvretého
termálneho prameňa
Ružové vlasy
šedivý vietor
vo vôni odkvitnutých stebiel kúpe
Mláky sú scvrknuté
biele spodky
obesené na špagáte
Spíš mačička kohútika
všetkých koncov
Elektrický
zvonec cengá
so stále mokrým
lovcom
Stanislav Háber
(zo zbierky Egotikon)
Celá debata | RSS tejto debaty