Keď sa pes krúti za svojím chvostom
a mačka vylizuje vši z kožucha
je v zemi toľko dier
koľko kolov v plote
Keď sa ten vesmír naraz zrúti
a pes vyhryzáva mačke vši z kožucha
kým ona sa vrtí za jeho chvostom
a v zemi je toľko kolov
koľko dier v plote
sme zrazu všetci slepí
Keď…
– tak…
nefunguje spoľahlivo
lebo…
– dosadiť si dôvod môžeme sami
Keď nepodmieňujeme
čo nie je podmienené našimi snami
lebo ten svet už nie je medzi nami
nebadane zanikol
A ani bolesť zo zahryznutia do jazyka
necítime rovnako
Kto sme a kam sa ponáhľame
nájde nás pán KTO
na dne panika
Pieseň znie
že to cesto je rovnaké
u slaného rožka
ba aj v korpuse sladkej torty
labyrint sublimuje
svet tá bez duše nehybná bábika
nám v predstave tvorí kontúry
plačúceho publika
Forma je ničotou
a ničota formou
tvrdí Sútra srdca
sladké jablko
je nezrelá paprika
a pes krútiaci sa za svojím chvostom
je mačka vylizujúca vši z kožucha
kým prehltneme
ozýva sa potlesk
spuchnutého jazyka
Čo nám zostane
je jasné slnko nad hlavou
ovlažujúci vietor
a vôňa smogu
vôkol samý betón
a ten svet nebadane zanikol
Stanislav Háber
(zo zbierky Egotikon)
To musela byť ťažká noc :-) ...
Celá debata | RSS tejto debaty