(synovi)
Nočné motýle zo zimného štadióna
krúžia nad ľadom
oslepené slnkom
reflektorov
Ich špirálový let
ich nesie vpred
k vriacim lúčom
ktoré ich spália
ako zaplavených
hráčov slávou
Potom?
Prudko padajú
pod nože malých korčuliarov
Jeden z nich
sa však dvíha
Puky vôkol svištia
Hrdšie vystrie
opálené krídla
Ešte sa neisto trepoce
keď zrazu nasaje
teplé svetlo srdca
a opäť k nebu
strechy štadióna
vyrazí
Ten let je najprv
neistý a slabý
nemáš nervy
pozerať sa
ako sa neustále prepadáva
k ľadu
To len chytá dych
nočný motýľ zo zimného štadióna
ktorý zvládol dvojnásobný
návrat k lúčom reflektora
Spália ho?
Aký Boh ho zachová?
V prudkom svetle ho viac nevidieť
dolu k ľadu nezletel prach
a popol jeho krídel
Vyparil sa?
Nie
sedí na oceľovej trubke
vedľa svojho najvyššieho slnka
vedľa reflektora
Nevzdal sa
je kráľom
nočných motýľov zo zimného štadióna
Stanislav Háber
(zo zbierky Egotikon)
Celá debata | RSS tejto debaty