haber

Nestačil som zabrzdiť

v rozjazdenom snehu

našiel svoju

smrť mačací princ

Povedal som jej to

sedela vedľa mňa

všetko videla

prikývla

Napadlo mi

kto to bezduché telíčko

odprace z cesty

Alebo koľko ešte áut

po ňom prefrčí

Zastaviť a vrátiť sa

nebolo možné

Premávka bola príliš

nahustená vozidlami

a nemal som sa kde ani

otočiť

Ani nie do pol roka sme mali doma

kocúra

mačiatko

Vydržal u nás rok

Kráčal som domov

keď mi vraví:

Videl si?

Nie

že práve pred naším domom

zabilo auto kocúra

Šiel som na cestu

so starou handrou

že jeho rozmliaždené malé telo

odpracem

Oči mal vytečené

a z roztvorenej papuľky

sa tlačil na denné svetlo

jeho malý fialový

mozog

Prikryl som tielko

bielou handrou

cez ktorú som chytil zdochlinu

za zadné nohy

Aj by sa mi chcelo zvracať

ale z toho kúska mŕtvej hmoty

prechádzala do mojej duše úľava

Postaral som sa aj ja

do roka a do dňa

o jedného mŕtveho kocúra

Rovnováha vo vesmíre sa

vyrovnala

Pomodlil som sa

za jeho zvieraciu dušu

a to čo z neho zostalo

som hodil do kontajnera

a chválil som meno Stvoriteľa

za ten vďačný pocit

stuhnutých mačacích labiek

ktoré už nik nepohladká

potom

čo som ich hladkal ja

a predtým

večná pani Tma

Stanislav Háber

(zo zbierky Egotikon)