haber

(Paustovskému)

V Moskve Lenin hladným sľúbil

že dostanú pôdu

v storočí poznačenom bez viery

veľvyslanca Nemecka Mirbacha zabili

Lenina bolelo hrdlo

vojaci neverili že im povie čo robiť

Nemci vyhlásili Rusku ultimátum

Lenin chrčal pred masami heslá

Kostik obdivoval fotoportrét

na obrázku pekná žena v koči

Leninov hlas zanikol v mohutnom „Urá!“

od vojaka počul Kostik v haravare

že červenoarmejcova žena z fotografie

zomrela ešte pred vojnou

V električke Kostik rozdal kyticu

v každom lupeni sa skrýval spasiteľ

cestujúci oslavovali Lenina

pre mesiášove kvety

obetoval mladý život

v boji s ateistickou mocou

vojak Ivan Mojsejev roku 1972

žiaden Kostik mu nepodal kvietok

a môj príbuzný Ján Petrovský z Prešova

poznal v Petrohrade v roku 1917 Lenina

hovoril mi tesne pred svojou smrťou

v roku 1986 že ruský vodca mu pripomínal

potkana – nechápal som

„To sa naňho podobal?“

91-ročný záporne pokrútil hlavou:

„To nie, ale bol všade“

s tým som s ním súhlasil

Lenin bol aj v mojom živote

a je jasné že sa ho už nezbavím

p. s.

…vďaka tejto básni bola kniha Záhady duševnej záhrady zaradená do zbierkových fondov Múzea Paustovského v Moskve od roku 2003, o čom informoval ruský časopis Paustovského svet…

Stanislav Háber

(zo zbierky Záhady duševnej záhrady)