sú tým čím sú
a iné nebudú
búšia v našich ušiach
búria sa nám
pred očami ako
deň čo sa začal
pokračoval a tak
rýchlo skončil
že si mi nestihla ani
zamávať pred nosom
kým som sa boril
v závejoch tých
všetkých sprostostí
natáraných cez
bezsenné noci
napučali všetky
nervy rozdrásané
na kríži
napnuté na osnove
dreva ku mne
cez teba
ako sa chveje
v ústach živé mäso
pri prežúvaní
Stanislav Háber
(zo zbierky Dva tóny)
Celá debata | RSS tejto debaty