Hrdlo ma bolí za moje nohy
tie tvoje vlohy na hádky
nechcem sa hádať chcem
len trpieť sladko bolestivo
s prekríženými rukami
nie je to pravé snívanie
rám nášho života sa
zauzľuje dookola na tom
istom mieste kde sa
spájame našou bolesťou
od večných výčitiek za
život dávať bolesť aby
sme si zamávali v zrkadlách
histórie smútkov plných
bolesti za hrudným košom
keď cítim oči večnosti
ako ma sledujú s láskou
že k nim raz prídem
s napätím pri výdychu
posledných úst ich
odrazov od vodnej
hladiny života
plného šialeného
času splašene letiaceho
zimami
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)
Celá debata | RSS tejto debaty