Mal som v detstve
trubicu s farebnými
sklíčkami
tešil som sa
čo uvidím
a nevedel som obsedieť
aká ma to čaká krása
prinesená z kolotoča
otáčal som farebný
valček dookola
a nevidel som ťa
nebola si tam
nepoznala si ma
bol som ešte malý
ale už vtedy som
vedel že nehľadám
obrázky
ale moju lásku
k tebe
k žene navždy spätou
so mnou
preto si na to pamätám
na tú krátku chvíľu
pozlátiek pod Vysokými
Tatrami v Poprade
na sídlisku kam
dotiahli cirkusanti
maringotku a v nej
čarovné pohľady
poskladané v kartónovom
obale v ktorom nebolo
to čo som hľadal
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)
Celá debata | RSS tejto debaty