Básnikov musí bolieť svet
inak by nemohli o ňom písať
rozháňať mrazivú hmlu a rozbíjať si hlavy o múry Básnikov vždy bolí celý človek
keď sa zem krúti naopak a hľadajú vieru v čiernej diere
čo raz aj tak každého zhltne Básnikov nik nezmení zostanú vždy nemenní a ich úlohou je búrať smútok čo pramení im v duši
Básnikov nechajte plakať
ich slzy umývajú rany sveta a báseň – ich nevinné dieťa
raz spasí ich hriech Básnikov opúšťajte priatelia
nie sú schopní vám klamať
a tak len rátajú čo kto dal
a má dať
Básnikov držte na reťazi
na brány pribite ceduľu:
Pozor dobrý človek!
čo fňuká a fňuká v posteli Básnikov samozrejme ukrižujte
prebite im hnáty a nad hlavu namiesto vavrína im nalejte octu do vína Básnikov si nepestujte nehrejte si na prsiach hady a
zotnite im radšej preventívne hlavy veď kto vie kto z nich sa o čo snaží básnikov nenazývajte pravým menom nik neukul dosť
okov
a neutkal laná na slučky
kde odvisnú im ich odpustky Básnikov hoďte do blata
smrť je im málo obdratá a tak ich utýrajte radšej sami nie že by ste im dali z milosrdenstva cyankáli Básnikov naučte skákať
podľa švihov biča
veď aj tak ich zaujíma iba … a láska nie je pre nich určená nech od vyčerpania sa im trasú kolená Básnikov pošlite na galeje
každý deň im na plecia zložte väčší kríž
a zabudnite pritom na súcit veď koľkí z nich by sa chceli skôr zabiť
Básnikov prikovajte ku skale ako Prometea
každý deň im vyšklbte pazúrmi kus z pečene
a nechajte ich zmrznúť nahých v ľade
aby už stíchli vražedné ich perá Básnikov neľutujte
neohýnajte pred nimi kolená a opľujte ich horkými slinami kým ešte niekto z nich verí na večné pravdy Básnikov tých tvorov
horších od hadieho plemena Básnikov urážajte ako v súdny deň
dolámte každú ich chrbticu a zlomte na nich všetku palicu
nech bolí ich každý sen Básnikov tých ťažkých duše zločincov
čo zabíjajú nádej na život
a ponížte ich pod smútok nech si sami určia rozsudok
Básnikov narážajte živých na koly aby zomierali v bolesti plameni a režte z nich opasky za živa
nech im je záchranou len zánik Básnikov vyvraždite naveky
veď robia len klebety
a rozsievajú zrná zla
nech pykajú že nie sú z mäsa ale zo sna
Stanislav Háber
(zo zbierky Intimity)
Ja mám básnikov rád a ctím si poetické... ...
Celá debata | RSS tejto debaty