Každý sa tešíme na iné
nad nami krúži nervózna
teta rádioaktivita a ty
už vidíš tú vytúženú
chvíľu až budeš bývať
sama a ja zasa až
sublimujem v tieňovú
siluetu onedlho po
skončení všetkých
trápení
s mozgom kráčajúcim
v ústrety jednej istote
že kresliť som nikdy
nevedel tej floskule
že spoločný
ničí lásku čo
povedal čudák
pri strihaní kríkov
v tichu počuješ
tých kohútikov?
Za Boha sa nechám
pribiť na kríž lebo
to je iste najkrajší
pocit zo života
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)
Celá debata | RSS tejto debaty