Každú chvíľu meníš mená
aj keď ty si pre mňa
vždy len jedna
vo zvončeku zapletená
ktorý nás ťahá za nohy
z postele po hlave
predčasné vstávanie
so spomienkou na
popolnočné dvíhanie
perín keď sa už druhý
deň pasiem na jablkách
som ti nehovoril
včera dve kilá a dnes
ďalšie kilá rečí
o tom čo znesieš
čo znesiem
čo znesieme si
z neba o tom čo sa dá
a čo sa nedá namastené
s kúskom chleba
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)
Celá debata | RSS tejto debaty