Dážď bubnuje do okna
a ty mi chýbaš
aj keď ležíš
vedľa mňa
a na svete sme
iba z milosti
nie za zásluhy
dosiahnúť
do neba
v nových sklách
vidíš moje
zaprášené a ja aj tak
nezametám
potom čo na spovedi
mi kňaz sľúbil
Božie telo ale
rad ďalších
ho odradil
a tak som naňho
počkal na kolenách
za dva ružence
aby spovedník
mohol sľub
dodržať bez hriechu
sme v jednej
chvíli
ty aj ja kým
čakám na teba
a požehnanie
z Porciunkuly
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)
Celá debata | RSS tejto debaty