haber

Nuž ozval sa aj utajený svedok Miloš L.

Vraj po dohode s HZDS vystúpil vo VTV ako spojka po Róbertovi Remiášovi na Oskara Fegyveresa a verejne vypovedal. Miloš, sváko Ragan podobným typom vravel: „Že ťa hanba nefackuje!“

Čo som ti povedal, keď si za mnou prvýkrát prišiel s ďalšou spojkou Ľuborom K. s prosbou, že len ja vám obom môžem pomôcť, inak že vás zabijú? Povedal som vám: zavrite dvere do mojej kancelárie, ale zvonku! Vyhodil som vás. Nechcel som sa s vami vôbec rozprávať! Ale vy dvaja ste prišli za mnou aj na druhý deň. Opäť ste žobronili, že vás zabijú ako Remiáša, ak vám nepomôžem. A vtedy som si povedal, môžem s tým žiť, že niekto zomrie a ja som mu nepomohol? A tak som povedal dobre, dostali ste štatút utajených svedkov a nastali nové vaše ponosy. Vraj prezident má právo nazerať do vyšetrovacieho spisu a už vie, že ste vypovedali proti nemu. Už vie, že ste uviedli, koľko peňazí zaplatil Oskarovi F. za jeho výpoveď. A teraz vás už isto zabijú. Veď Oskar Fegyveres natočil video, na ktorom ste s ním vy dvaja a povedal na ňom, že ak sa aj vám niečo stane, ako sa stalo Remiášovi, nuž nech všetci vedia, že vás má na svedomí Mečiar s Lexom. Čiže vraždy sa ešte nestali a už boli označení aj vrahovia!

A to len začínala volebná kampaň pred voľbami v roku 1998. A nezomrel len Remiáš, ale aj M. B., o čom Lauko s Kovalčíkom veľmi dobre vedeli. Preto sa báli ešte viac. M. B. vypovedal sám od seba, že Remiáš nezomrel preto, že bol spojkou na Oskara F., ale vraj preto, že mal nezhody s podsvetím. Skôr však, než mohol svoju výpoveď opäť potvrdiť pred vyšetrovateľom, našli ho zhoreného v aute s rukami zviazanými drôtom za chrbtom!

A o tomto som diskutoval na stránke Facebooku na verejnú výzvu bývalého ministra zahraničných vecí Pavla Demeša, aby mi do týždňa prišla 8. marca 2017 vyhrážka v anonyme s nápisom: „Vojna likviduje čo vás čaká?“ – a k tomu bol priložený ostrý náboj 9 mm. A keď som chcel teraz medializáciu ja, lebo polícia postupuje čudne liknavo a chcela toto podozrenie z niekoľkých trestných činov zmeniť len na priestupok, tak sa televízie ku mne obrátili chrbtom (česť výnimke: vďaka Noviny JOJ).

Ako je to pán Kovačič z Markízy? Skutočne, keby takýto anonym dostal trebárs pán Demeš, tak o tom by ste vysielali a o mne nie? To je demokracia a pluralita v podaní slovenských médií? Je to paradox, keďže som patril k štyrom ľuďom, ktorým sa v revolúcii v roku 1989 podarilo otvoriť vtedy jedinú televíziu – STV myšlienkam revolúcie, keď sme pripravili prvé Štúio dialóg už 24. novembra 1989, keď Česká televízia tak urobila až 1. decembra 1989, teda o celý týždeň neskôr ako my! Za takúto súčasnosť sme v roku 1989 nebojovali, to mi, pán Kovačič, verte. A verte mi aj to, že na žiadnu objednávku HZDS Lauko a Kovalčík vo VTV ako utajení svedkovia nevystúpili.

Ak tam bola objednávka, tak potom hádam len zo strany Lauka a Kovalčíka, ktorý ma už ako poradcu ministra vnútra pre ich bezpečnosť neustále bombardovali žiadosťami, že aj ako utajení svedkovia sa cítia ohrození na živote. A že len mne veria a len ja im môžem pomôcť. A pôvodne som rokoval s Pavlom Ruskom, aby Markíza pripravila s nimi rozhovor, potom s STV, kde som nepochodil u vtedajšieho riaditeľa Igora Kubiša a jedine ďalšia súkromná stanica VTV v tom nevidela žiaden problém. Nebolo to však na objednávku HZDS. A preto, keďže zomrel Remiáš, ba aj z inej strany M. B., o ďalšie životy sa báli Miloš L. a Ľubor K., pred voľbami v roku 1998, aby upokojil situáciu v spoločnosti, vydal Mečiar svoju amnestiu ako humánny akt.

Kto však už v našej spoločnosti chce počuť pravdu? Veď ak ja hovorím, že som dostal mafiánsku vyhrážku s ostrým nábojom, tak mi prichádzajú odkazy, aby som už tieto blogy nepísal, že už nie sú divoké 90-te roky. Ak však upozorňujem, že z tých čias mám neznášanlivého suseda s jeho príbuznou, ktorí našu rodinu neustále takmer dvadsať rokov sledujú, ba že človek rovnakého mena vystupoval v médiách ako známy kukláč, či človek rovnakého mena má registrovanú firmu na likvidáciu, munície, tak mám byť radšej ticho a čakať, až ma niekto zastrelí? V roku 1989 som si nepredstavoval, že toto mi prinesie zmena režimu.

A už len malá poznámka na okraj, nemám prečo Mečiara a Lexu brániť. Oboch som nevidel a nepočul už viac ako päť rokov. A keď najsledovanejšia televízia uvedie vo svojom spravodajstve, že má exkluzívny rozhovor s Lexom a on v šote povie: „Dajte mi už pokoj!“ – tak je to na smiech. To je skutočne fantastická exkluzivita, gratulujem! Potom je to, myslím si, celkom v poriadku, ak ma pán Kovačič nechcete do vysielania. Potom nečudo, že návrh na zrušenie amnestii predkladá bývalý tribún revolúcie, ktorý ma svojho času po nej vyhodil z práce pre môj slobodne vyslovený názor, pravda, Janko B.? Prípadne je celkom v poriadku, ak ma pán Mečiar v čase, keď bolo HZDS v opozícii do očí obvinil, že som vraj agent vtedajšej vlády Ivety Radičovej na jeho sledovanie. A ja som mu to nezaprel. Bol som v takom šoku z tohto obvinenia, že som to nedokázal ani zaprieť. Len som sa dokola pýtal: „Koho som to agent? Ja? Ja som agent?“ – absolútne som Mečiara nechápal.

Voľakedy vyšetroval vraždu Remiáša pán vyšetrovateľ Šáray. A tento pán Šáray si na výsluch volal novinárov, ktorí o vražde písali. Dostavil som sa tiež na výsluch. A pán Šáray ma pozval na cigaretu na dvor polície. Neodmietol som. Pri nej mi rozprával koľkí novinári pracovali z materiálov SIS. Spýtal som sa ho preto, prečo mi o tom hovorí? Veď ja som z materiálov SIS nepísal. A pán Šáray prikývol, že to on vie. Pred mojou výpoveďou požiadal totiž vtedajšieho riaditeľa SIS pána Pittnera o zbavenie mojej mlčanlivosti. A pán generál Ladislav Pittner mu poslal papier, na ktorom bolo čierne na bielom, že som nikdy nebol a nie som pracovníkom, ani spolupracovníkom SIS. A tak som dostal zrazu nečakanou súhrou osudu lustračný list priamo od hádam najväčšieho kritika Mečiara.

Nuž ale koho už pravda na Slovensku zaujíma? Možno len blog denníka Pravda!