haber

František Gaulieder dostával do schránky náboje.

Keby policajti z nich brali odtlačky a zisťovali, kto mu ich posiela, ktovie, na čo by prišli? Možno mal Gaulieder podozrenie. Okrem toho, že bol bývalý poslanec parlamentu, bol aj poslancom v meste Galanta. Podľa vyjadrenia primátora mesta na Markíze 25. marca 2017, jeho poslancovanie vraj nebolo pre občanov pozitívne. Tvrdý názor primátora, ktorý predtým stihol povedať, že on si Gauliedera vážil.

Nový čas priniesol správu, podľa ktorej Gaulieder spáchal podľa svedeckej výpovede rušňovodiča samovraždu. Naopak Markíza začala špekulovať, že vraj Gaulieder mal niečo ešte ako poslanec za HZDS počuť, čo by malo súvisieť s Mečiarovými amnestiami.

Niekto ma tu v diskusii pod blogmi nazval, že som mediálny šašo. Ďakujem, veľmi ma to potešilo. Je lepšie byť mediálnym šašom, ako mediálnym gaunerom. Takíto mediálni zločinci vydávajú svoju vieru za pravdu a terorizujú občanov. V prípade Mečiarovej amnestie tak robia už viac ako dvadsať rokov. Prezident Andrej Kiska tiež 25. marca 2017 povedal, že zlo vtedy ľahko víťazí, ak dobrí ľudia neurobia nič, aby mu prekazili páchať zlo.

Nuž povedzme, že som mediálny šašo. Šašovia mali vždy tú výhodu, že mohli hovoriť pravdu aj tým, ktorým sa pravda nesmela hovoriť, teda mocným tohto sveta. Mocní tohto sveta na Slovensku nie sú paradoxne politici, ale mediálni gauneri. Ak oni niečo povedia, stoja v pozore pred nimi aj politici.

A takíto mediálni gauneri sa neštítia ničoho, ani zo samovraždy robiť vraždy? Zoberme si, ako zomreli niektorí politici po roku 1989. Prvým mŕtvym bol hádam federálny minister pôvodom z Košíc Slavomír Stračár, ktorý zomrel na služobnej ceste v Južnej Amerike. Nuž ten o Mečiarovej amnestii nič nevedel, lebo vtedy ešte neexistovala, takže mediálni gauneri jeho smrť s ňou spájať nemôžu. Bližšie k Mečiarovej amnestii mala ďalšia záhadná smrť bývalého politika federálneho ministra Josefa Vavrouška, ktorý zomrel v Tatrách pod lavínou v roku 1995, čiže tiež o nej počuť nemohol. A takto by sme mohli pokračovať.

Prečo však, ak vyšlo najavo, že smrť Remiáša bola nešťastná udalosť, ktorú podľa vyšetrovacieho spisu vznikla bez cudzieho zavinenia, o čom svedčí aj advokát Ľubomír Hlbočan ako svedok vyšetrovania a hovoril o tom otvorene 19. marca vo vysielaní Slobodného vysielača, tak sa už hneď špekuluje o samovražde Gauliedera, ktorý vraj niečo záhadné tajné vedel? Alebo inak postavme otázku, mediálni gauneri budú donekonečna otravovať verejnosť špekuláciami nesúvisiacimi s Mečiarovými amnestiami len aby prekryli o nich pravdu? Veď Gaulieder dostatočne dlho žil, aby povedal mediálnym gaunerom všetko, čo vedel, aj čo nevedel, čiže žiadna tajnosť sa iste nikde nenachádza, ale v éteri to dobre znie? Pán režisér zo zákulisia, čo si toto vymýšľa, nehanbíte sa?

Pravda je ako tekvica – vždy vypláva na povrch. Tak si povedzme pravdu. Dvaja dobrodruhovia Róbert Remiáš a Oskar Fegyveres šli do kaviarne za predstaviteľmi podsvetia, aby predali výpoveď za 5 miliónov korún, že za únosom prezidentovho syna mala byť SIS. Čuduj sa svet, vďaka tejto návšteve predstaviteľov podsvetia sa dostali k prezidentovi a získali za túto výpoveď milión šilingov. Stihli sa pre peniaze pohádať, a tak za spojky na Oskara nastúpili Miloš Lauko a Ľubor Kovalčík. Remiáš na to zomrel, lebo mu začalo horieť plynové riadenie a on nešťastne vletel do plotu zo železného pletiva. Keby mal nástražný systém v aute, nebol by v kabíne pri vedomí. Sú svedkovia, že pri vedomí bol, ba svedčia o tom aj dôkazy, lebo vypol trojcestný ventil. O tom všetkom vypovedal svedok vyšetrovania Hlbočan. Remiášova vražda bola uzavretá ako skutok, ktorý sa nestal, lebo došlo k nešťastnému úmrtiu bez cudzieho zavinenia.

Mediálni gauneri však zacítili príležitosť z náhody spraviť vraždu? Zrazu po rokoch sa novinár z denníka Sme Peter T. prizná, že bol niekoľko rokov súbežne aj šéfom v SIS. Vraj to tak je v poriadku a v poriadku je vraj aj to, že ako priateľ Remiáša tento novinár verejnosť neinformoval o vzťahoch Remiáša s podsvetím. Peter T. to obhajoval tým, že síce o týchto vzťahoch vedel, ale on mal pevnú vieru, že za všetko môžu Mečiar a Lexa. Vieru teda postavil pred fakty. Pán poslanec Erik Tomáš, zatlieskate aj Petrovi T., ako ste tlieskali tliachaninám Maroša Kramára v parlamente?

Ak mne Šáray ako vyšetrovateľ údajnej Remiášovej vraždy dal lustráciu od najväčšieho Mečiarovho kritika generála Ladislava Pittnera, že som nikdy nebol spolupracovníkom a ani pracovníkom SIS, nuž som roky obviňovaný z opaku. Tomu sa hovorí, že prostitútky obviňujú panny, čo je znakom zhovadilosti dnešnej doby.

Zhovadilosťou je aj to, že ak dostanete ostrý náboj spolu s anonymom vyhrážajúcim sa vám smrťou, policajti vec chcú vyšetrovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Darmo vypovedáte celé hodiny na polícii, na prokuratúre, idete na inšpekciu ministerstva vnútra, aj tak neodoberú odtlačky prstov zo zásielky a neporovnávajú ich s vami udávanými možnými páchateľmi. Viete, že máte neprispôsobivých susedov a človek rovnakého mena vystupuje v médiách ako kukláč, či má firmu práve na likvidáciu munície. Nuž hľadáte aj iné motívy. Čo ak je za anonymom popletený čitateľ, ktorý čítal moju knihu Kričiace kamene, čo teraz vyšla v Ikare o jednej nevyšetrenej vražde? Alebo čítal moju diskusiu na sociálnej sieti, ku ktorej ma vyzval pán Pavol Demeš, aby som verejne zaujal postoj k únosu a Mečiarovej amnestii?

Nič sa však nedeje, veď Gaulieder tiež dostával náboje do schránky. Je nenormálne, ak poukazujem na fakt, že som prvý začal v diskusii u Pavla Demeša spomínať skutočnú vraždu v prípade Metiho Buberníka, ktorý najprv navštívil Lauka a Kovalčíka, potom šiel na políciu urobiť výpoveď, že Remiáš mal spory v podsvetí aby potom Metiho Buberníka našli zhoreného v aute s rukami zviazanými za chrbtom; a dostávam odkazy od tých, čo sa mojim anonymom zaoberajú, aby som už nič nepísal. Prečo nemám nič písať? Ako sa tu môže človek dovolať pravdy?

Odmietam predstavu, že sme národ idiotov a preto si nedokážeme vládnuť. Pritom sme svedkami šialenejších vecí, než je samovražda bývalého politika a môj ostrý náboj v schránke. Maloleté dievča zveria do starostlivosti jedenásťkrát súdne trestaného človeka a potom sa všetci čudujú, že toto dievča tento poručník sexuálne zneužíval. To už nie je ani zhovadilosť, ale čisté šialenstvo. Namiesto toho, aby sa média zaoberali takýmto zverstvom systému (oni teda o tom akože informujú), väčší priestor dávajú samovražde bývalého poslanca, lebo vraj niečo vedel o Mečiarovej amnestii…

Fakt je lepšie byť mediálnym šašom ako mediálnym gaunerom. Aspoň sa človek lepšie vyspí. Najmä ak viete, že Mečiarova amnestia bola humánna, ako o tom sám Mečiar aj dnes hovorí. Zavraždený bol Meti Buberník, o čom médiá svorne mlčia. Náhodnú smrť Remiáša médiá roky vydávajú za vraždu. Nové spojky Lauko a Kovalčík sa neustále cítili ohrození na živote, lebo Oskar vyrobil video, podľa ktorého ak by sa im niečo stalo, tak Oskar tvrdil, že ich má na svedomí Mečiar a Lexa. Vrahovia boli označení, hoci vraždy sa ešte nestali. Lauko s Kovalčíkom prišli za mnou a bombardovali ma svojim strachom, že práve pre toto video možno zomrú. A tak radšej pred voľbami v roku 1998 Mečiar vydal amnestiu, veď z opozície už zazneli hlasy, vraj jedna vražda nestačí, aby ľudia už Mečiara nevolili. Čo si na to nik nepamätá?

A dnes Mečiar odkazuje Robertovi Ficovi, že v skutočnosti ide pri rušení Mečiarovej amnestie o to, ako Fica zbaviť moci. Duch Mečiarovej amnestie má zlomiť Ficovú moc. A mediálni gauneri použijú na to všetky prostriedky, hoci aj samovraždu exposlanca. Prajem Erikovi Tomášovi, aby aj potom mal chuť tlieskať.