Každý sa tešíme na iné
nad nami krúži nervózna
teta rádioaktivita a ty
už vidíš tú vytúženú
chvíľu až budeš bývať
sama a ja zasa až
sublimujem v tieňovú
siluetu onedlho po
skončení všetkých
trápení
s mozgom kráčajúcim
v ústrety jednej istote
že kresliť som nikdy
nevedel tej floskule
že spoločný
ničí lásku čo
povedal čudák
pri strihaní kríkov
v tichu počuješ
tých kohútikov?
Za Boha sa nechám
pribiť na kríž lebo
to je iste najkrajší
pocit zo života
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)
"nervózna teta rádioaktivita"... ...
Celá debata | RSS tejto debaty