na námestí sa potácajúce tiene
prepadli do stredovekej kostnice
kde som už raz hľadal
bláznivý kolotoč obrastený
brečtanom sa rútim
svetelnou rýchlosťou rozbehnutý
vlak píska pod brzdami posledné
záchvevy nálady napadnutej
plesňami pokrytý med
aby všetky včely sveta konečne
odhodili svoje masky zakryté
žihadlami a prebudili v nás
pocit spolupatričnosti
šesťuholníkových ciel ktoré aj tak
nedokážeme vypočítať z hlavy
aby som ten hmyzí trus
pridal do čaju a do kávy
si nasypal trochu cyankáli
veď v Benátkach sa začal karneval
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)
Celá debata | RSS tejto debaty