Zablúdená
Ubehaná v správnu chvíľu
zaspíš v minúte vedľa
mojich úsmevov nad tebou
čakáme na výron
duší z tela
v ktorom splynú
v éteri nad námesačným
otváraním dverí
od domu
a tak hľadáš kľúč
aby som ti opäť
niekam nezablúdil
so svitom hviezd
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)
Celá debata | RSS tejto debaty