po slnečnej niti pavúk
lieta v mysli a ty varíš
svoje dobroty na tie novoty
čo otvárajú v hlave
nakúpené starosti v tráve
radosti zaplatené na splátky
dní násobených rokmi
v slučkách zatiahnutých
na naše hrdlá podviazané
zabudnutými starosťami
dobiehajúcimi náš duniaci
vlak pod roztiahnutými
mostmi zakrivenými
ponad tie všetky výlety
s rukami za ruky v detských
predstavách a zbrojnoši
na hrade Červený kameň
opäť skrížili svoje zbrane
si pod zakvitnutými gaštanmi
pod lustrami bielych stĺporadí
záhadnou paňou opantanou
vôňou pokosených
do ktorých otláčam stupaje
náhradných zbližovaní
kapilára kvapky udržuje
v sebe celý vesmírny kruh
opakovaných zatuchnutí
v bozkoch osviežujúcich
dych našich stoporených
predstáv obrátených do obsahu
zápasu na dlhé a krátke trate
na širokom hnedom chrbte
koňa z ktorého najkrajší
je svet a ten kvet ti
dávam v rinčaní
bieleho ohňa v tieni
roztiahnutých sovích
priamych pohľadov
skrížených na bojiskách
Stanislav Háber
(zo zbierky Voňavé milovanie)
Celá debata | RSS tejto debaty