Založ si blog

Je nás viac ako päťdesiat miliónov? Slovák je človek prírodný. ..

Záujem o prírodu je u nás tradične veľký.

Člen Ústredného výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny pán RNDr. Vladimír Slobodník, CSc., mi hovoril o vytvorení troch informačných centier na Slovensku. Ich pracovníci v Prievidzi, v Dolnom Kubíne a v Liptovskom Mikuláši neustále odpovedajú na otázky verejnosti: : „Ten záujem neutícha, ale sa stupňuje. Ľudia majú záujem o všetko. Raz sú to netopiere, potom mokrade, zasa medvede, či hmyz.“

Podľa predsedníčky Ústredného výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (ÚV SZOPK) pani RNDr. Oľgy Removčíkovej, pripravujú putovné výstavy, prednášky, konferencie: „Odborníci v našich informačných centrách odpovedajú na otázky zo všetkých sfér. Aktuálne o výruboch stromov, či o zatepľovaní bytov a domov, pri ktorom je nutné chrániť živočíchy, najmä dážďovníky a netopiere, ale veľký záujem je dlhodobo aj o hubársku poradňu“ hovorí Oľga Removčíková a dodáva: „Ľudia často nevedia, kam na ktorú Inšpekciu životného prostredia, či na úrady životného prostredia sa majú obrátiť.“ Pritom ako zdôrazňuje Oľga Removčíková, u nás máme vyše 500 členov SZOPK, ktorí dávajú odborné rady širokej verejnosti úplne zadarmo: „U nás nie sú platení ani funkcionári zväzu, všetci sme dobrovoľníci popri svojich zamestnaniach, pričom využívame odborníkov z našich radov na bezplatné prednášky či rady.“

Okrem Informačných centier má SZOPK aj základné organizácie, ktoré v miestach svojho pôsobenia organizujú výlety detí do prírody: „Ale tie výlety sú cielené,“ upozorňuje Oľga Removčíková: „Deti s našimi členmi vyčistia potok, ktorý za celý rok nik nevyčistí, práve naopak, ešte si tam robí niekto čiernu skládku odpadu. Otvárajú sa studničky, či v rámci projektu sme spoznali prameň rieky Nitry s jeho blízkym okolím, drevený betlehem v Rajeckej Lesnej aj Lietavský hrad, ktorého zrúcaniny rekonštruuje skupina ochrancov kultúrnych pamiatok Slovenska.“

Vladimír Slobodník hovorí, že práca členov SZOPK je viac rozmanitá: „Odborníci z našich radov, ktorí sa venujú ochrane prírody a študovali túto oblasť na vysokých školách, či sa venujú aj teraz vedeckej činnosti, chodia po besedách po všetkých možných školách od tých základných, materských, stredných, či odborných, alebo špeciálnych.“ Vladimír Slobodník je špecialistom ornitológom a ozývajú sa mu školy z celého Slovenska: „Vezmem si v práci dovolenku a cestujem, aby som deťom mohol povedať nielen o význame stavania vtáčích búdok, ale im aj predviesť, ako si ich majú správne sami doma vyrobiť a ako správne umiestniť na záhrade, na balkóne, alebo v lese.“

Ak totiž stavajú búdky svojpomocne bez odbornej rady, často vznikajú podľa Vladimíra Slobodníka „pasce pre vtáčiky, lebo stavajú im búdky s komínom, s okienkami so záclonkami, čo je nezmysel. Ba možno by to mohol byť aj trestný čin, veď všetky vtáky sú zákonom chránené a taká búdka je vyrabovateľná už vevericou, nie to ešte aj kunou, čiže sú pre vtáky životu nebezpečné.“

Nalákať trebárs najmenšiu u nás žijúcu sovu – kuvička vrabčieho, aby zahniezdil a mohol vyviesť mladé, je celý kumšt: „Kuvičok vrabčí je veľmi náročný pri výbere miesta hniezdenia, na ktoré potrebuje až tri búdky. Jednu obsadzuje samec, v druhej hniezdi a v tretej má sklad potravy, pričom búdky sú od seba vzdialené sto, aj dvesto metrov (do tvaru trojuholníka). Čiže na jedno hniezdisko kuvička potrebujete vyvesiť najmenej 3 búdky, a do vhodného lesa aj 30 búdok, aby si vybral,“ vysvetľuje náročnú ornitologickú alchýmiu Vladimír Slobodník. V našich lesoch ubúdajú prirodzené bútľaviny a tak dnes na jeden hektár lesa vyvesí od 20 do 50 búdok (pre viac druhov vtákov): „A všetky sú hneď obsadené, pritom bútľavina chýba aj sršňom, plchom, netopierom, proste viacerým živočíšnym druhom. A tieto druhy obsadzujú aj mnohé „vtáčie“ búdky.“

Keď regionálne kultúrne centrum vypísalo, že bude prednáška Vladimíra Slobodníka o stretoch ľudí s medveďmi, prišlo večer v pracovný deň toľko ľudí, že museli priložiť tri rady sedadiel. Preto si Vladimír Slobodník myslí: „Záujem verejnosti o problematiku ochrany prírody je veľká a nie je to len pre krvavú medializáciu.“

Vladimír Slobodník upozorňuje, že titulky v médiách sú nesprávne, ak hlásajú, že krvilačný medveď napadol človeka, pritom sa nepovie, či tento človek svojím správaním trebárs neohrozil medvedie mláďa a medvedica ho prišla len chrániť. A aj to veľmi šetrne, lebo ak by bola krvilačná, nuž človeka poľahky zabije. Podľa Vladimíra Slobodníka aj najšetrnejší zásah medveďa je pre človeka krvavý a veľmi bolestivý, lebo na medvedej labe sa nachádzajú 4-7 cm dlhé ostré pazúry šelmy. Ten keď človeka len odsotí, nuž človek krváca celé hodiny.

Keby boli medvede krvilačné, tak ľudí rovno zabijú a takýto prípad na Slovensku v posledných desaťročiach nebol zaznamenaný. Preto je na území Slovenska, kde máme dnes unikátne stavy zvery v rámci celej Európy dôležité, aby spoločnosť dávala väčší dôraz na osvetové vzdelávanie verejnosti. Najčastejšie stretávania so zvieratami sprostredkujú zrejme vtáci.

V oku vtáka a to aj domáceho, ktorý nikdy poriadne vysoko nevyletel, vidieť pohľad z výšky na Zem: „…nad ľudskými vtáčie cesty vedú…,“ spieva sa v známej piesni textára a básnika pána Kamila Peteraja Balada o poľných vtákoch. A aj keď sa človek snaží vtákom konkurovať, nikdy sa im nepriblíži tak dôkladne, aby sa ocitol doslova v ich koži, či presnejšie povedané v pierkach.

Máme päť a pol milióna obyvateľov, ale len sýkoriek, piniek a vrabcov u nás žijúcich je viac. Spolu s ďalšími druhmi žije u nás mnohonásobne viac vtákov ako ľudí. Slovensko leží na významnej východoeurópskej migračnej trase, takže ďalšie milióny ich ročne cez nás preletí, pričom ťažko zrátať ostatné menej viditeľné spevavé druhy, ktoré tiež cez nás migrujú. Celé vtáčie divadlo začína na jeseň, keď zo Škandinávie začína pani zima vytláčať vtáky, ktoré sa vydajú smerom na juh. Z Ruska a zo Sibíri tiež lietajú cez Slovensko vtáky v smere východ – západ, takže sme významná vtáčia križovatka.

Všetky vtáky u nás žijúce sú zákonom chránené. A máme 41 chránených vtáčích území a to až na 26 percentách celkovej rozlohy Slovenska.

„V celom Rusku majú napríklad dnes 60 párov sokola rároha, kým u nás na Slovensku máme až 40 párov tohto sokola,“ vysvetľuje dôležitosť ochrany vtákov u nás manažér Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife pán Mgr. Jozef Ridzoň.

Ridzoň hovorí, ako sa im podarilo zachrániť viacero vzácnych živočíchov: „Neďaleko Prešova sme na lúke objavili hniezdiaceho chrapkáča. Po upozornení úrady rozhodli, že lúku pokosia oveľa neskôr, vďaka čomu sa tu zachoval tento vzácny vtáčí druh.“

Stalo sa vám už, že ste našli malé lietajúce stvorenie mŕtve, či len otrasené na zemi? V meste celkom bežný jav. Vysoké sklenené budovy sú pre vtáky pasce, do ktorých v omyle narážajú. Tak padol aj ďateľ veľký. Pracovníci Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko ho vzali pod svoje ochranné krídla a neskôr bol opäť vypustený na slobodu. Predtým len bezmocne ležal na frekventovanom chodníku, kde ho ľudia takmer ušliapali v domnení, že je už mŕtvy.

Vďaka školeniam laikov a kampaniam na ochranu vtákov sa ďateľ zachránil. Spolupracujú však aj so zoologickými záhradami, či s rehabilitačnými stanicami Štátnej ochrany prírody SR. Zázrakom je súkromná stanica v Zázrivej, ktorá vznikla vďaka nadšeniu ochranára pána Metoda Maceka. Práve tu ťažko zranená orlica Zoja, ktorá už nemohla lietať, vychovala malé orlíčatá. A tie boli vypustené v Čechách v Moravskosliezskych Beskydách, kde im konečne po sto rokoch zahniezdil jeden pár orla skalného.

V spolupráci s ochranármi z Poľska sa im v SOS/BirdLife Slovensko darí mapovať zasa jednotlivé územia na pomedzí Poľska a Slovenska, aby sa zachovali vtáčie druhy aj pre budúce generácie. Jozef Ridzoň tvrdí: „Ornitológii sa na Slovensku dlhé roky venovali ľudia, či profesionálne alebo vo voľnom čase popri iných zamestnaniach napríklad v rámci lesníctva, alebo ako učitelia a dnes táto tradícia prináša svoje ovocie.“ Ornitológovia sa začali u nás združovať v roku 1926 a dnes majú v slovenskej spoločnosti aj podstatný hlas pri zavádzaní rôznych nových priemyselných, či dopravných projektov. Na Slovensku je sto monitorovaných párov orla skalného, v Čechách len štyri páry.

Ridzoň hovorí o unikátnosti polohy Slovenska na pomedzí Karpát a Panónie, vďaka čomu máme u nás vzácne druhy karpatskej, ale aj panónskej oblasti: „Kým inde hlucháne, či vlky vymizli, tak na Slovensku to všetko pretrvalo.“ Niekedy stačí podľa jeho slov málo, aby sa vzácne vtáčie druhy udržali na území trebárs pri odstraňovaní rôznych lesných kalamít, ak nie sú v prísne chránených územiach. Vtedy stačí pri ťažbe nechať „tri zdravé stromy na hektár,“ aby sa mali kde aspoň niektoré vzácne druhy udržať.

Práve z týchto dôvodov robia v SOS/BirdLife Slovensko školenia a semináre pre svojich spolupracovníkov z radov dobrovoľníkov, aby sa vytipovali miesta a postupy ako ďalej pokračovať v ochranárstve. Ridzoň dáva za príklad oblasť Dunajských luhov: „Tu je zimovisko cez stotisíc vodných vtákov, také nemajú ani v Rakúsku, či v Maďarsku.“ Pri dobudovaní diaľnice R7 sa však ráta v jej blízkosti s výstavbou rôznych logistických centier. Ide teraz o to, aby sa v územných plánoch neobjavili plány, ktoré zničia lúky a územia, kde tieto vtáky v zime hľadajú potravu. Jozef Ridzoň v tejto súvislosti chváli postupy štátnych orgánov: „Národná diaľničná spoločnosť o týchto problémoch vie a rieši ich v spolupráci s nami. Ide o to, aby územia ostali zachované aj o dvadsať rokov.“

Sledovanie vtákov však môže významne pomôcť celej spoločnosti. Ridzoň upozorňuje: „V Rakúsku chodia turisti sledovať zimoviská vtákov na Neziderské jazero. Tridsať kilometrov odtiaľ sa na 30 kilometroch štvorcových u nás na Dunaji sústredí pravidelne okolo 40 tisíc kusov chochlačky vrkočatej a chochlačky sivej, čo je rovnako nádherné divadlo. Pre porovnanie taký počet týchto druhov sa sústreďuje trebárs aj na švajčiarskom Bodamskom jazere, lenže to má 300 kilometrov štvorcových. U nás zimuje viac druhov vtákov, ktoré sú medzi odborníkmi známe ako lokality medzinárodne významné, lebo sa tu zletí viac ako jedno percento celej populácie daného druhu na svete. A spomínaných chochlačiek k nám príde viac ako desať percent, takže máme čo ukázať.“

Podobný názor má aj pán Mgr. Ján Gúgh, PhD., ktorý v SOS/BirdLife pracuje ako koordinátor pre členský servis: „Nie sme však, žiaľ, pri Dunaji rovnako pripravený ako na Neziderskom jazere v Rakúsku, kde sú rozhľadne a pozorovateľne prístupné turistom.“ A o možnostiach tejto vtáčej turistiky, na ktorej v okolitých štátoch dobre zarábajú, dodáva: „K Hrušovskej zdrži na Dunaji je to z Rakúska len kúsok. Keď sa tu zletí cez 80 tisíc kačíc na jeseň a pribudne ako niekedy sa stáva ďalších 50 tisíc husí, tak je to nádherné divadlo, na ktoré sa chodia z okolitých štátov pozerať k nám ľudia, čo o tom vedia, ako na raritu.“ V podstate sa už len čaká na to, kto to dokáže správe využiť aj na poskytovanie služieb v cestovnom ruchu. Veď často tu vidieť aj netradičné morské vtáky ako turpany, kajky, chochlačky morské, kačice ľadové, potápače, potáplice a mnohé iné: „Skutočne ide o významné vtáčie územie v rámci stredoeurópskeho priestoru, kde sa tieto vtáky zhromažďujú,“ zdôrazňuje Ján Gúgh, ktorý chodieva na Hrušovskú zdrž často s ďalekohľadmi na sledovanie prilietajúcich kŕdľov. Práve tu nachádzajú tieto vodné vtáky dostatok potravy v podobe ulitníkov, kôrovcov a rôzneho planktónu a to pre celé desaťtisíce oddychujúcich zimujúcich lietavcov.

Existujú však aj pozitívne príklady zo Slovenska, kde sa už cestovný ruch zapája do sledovania vtáčích rituálov. SOS/BirdLife Slovensko po vzore iných ochranárskych organizácií na svete sa snaží vykupovať pozemky a na nich stavať vlastné chránené súkromné územia. K takým patrí aj časť na Senianskych rybníkoch na východnom Slovensku. Manažér pre Chránené vtáčie územie Medzibrožie SOS/BirdLife Slovensko pán Ing. Matej Repel, PhD., o skúsenostiach z michalovských rybníkoch pri Sennom hovorí: „Chránené vtáčie územie Senianske rybníky je najväčšia rybničná sústava na Slovensku. Spolu s okolitými lúkami a mokraďami je to významná hniezdna lokalita najmä pre vodné vtáky a aj významná migračná zastávka viacero druhov kačíc. Hniezdia tu husi divé, kolónie volavkovitých vtákov ako volavka purpurová, beluša veľká, beluša malá, chavkoše nočné, bučiak veľký, či chochlačka bielooká, ale aj cíbiky chochlaté a z bahniakov kalužiaky červenonohé.“

Senianske rybníky priťahujú turistov aj zo zahraničia, veď ide o miesto, kde sa ako na vzdušnej križovatke stretávajú vtáky letiace zo škandinávskych krajín smerom na juh Afriky, či z Ruska smerujúce do Stredomoria. Matej Repel je vyštudovaný lesník, ale poľovačky na kačice sa mu veľmi nepáčia, keďže nie je isté, či pritom nezahynú aj niektoré vzácne druhy vtákov: „V Sennom je príroda ešte divokejšia ako na západnom Slovensku, takže sú tu ešte zachovalejšie územia a vyskytujú sa tu druhy, ktoré už než inde u nás nežijú, alebo sú veľmi vzácne.“

V rámci svojej práce Repel hovorí o exkurziách a prednáškach pre školy. Na Sennianskych rybníkoch sú informačné tabule, vyhliadkové veže s výhľadom do ďaleka. SOS/BirdLife Slovensko tu má aj terénnu stanicu pre strážcov – zoológov, ktorí rovnako ako ďalší členovia SOS/BirdLife Slovensko pomáhajú svojou prácou Štátnej ochrane prírody. SOS sú partnerom celosvetovo uznávanej organizácii BirdLife International, takže prispievajú tak aj slovenskí ornitológovia do svetovej pokladnice prírodného bohatstva vlastným snažením a záslužnou prácou.

U nás sa realizuje aj telemetrické sledovanie vtákov. Vďaka vysielačkám na bocianoch mapujú spolu s maďarskými kolegami migračné trasy bocianov. Ján Gúgh skúma na internete migračné trasy, kam sa až vtáky dokážu zatúlať: „Označili sme päť mladých bocianov z jedného hniezda a tí preleteli až do Čadu v Afrike. Odtiaľ putujú ešte ďalej za potravou aj do Juhoafrickej republiky. Do Čadu teraz prileteli štyria, lebo jeden letel inou migračnou trasou do Iraku. Za dva týždne tak bociany preleteli viac ako šesť tisíc kilometrov.“

Dôvody, prečo sa niektoré bociany rozhodnú letieť jedným a iné druhým smerom nie sú ešte celkom prebádané. Predpokladá sa, že v prírode ide o premiešanie genetického materiálu. Gúgh dodáva: „Niektoré bociany letia západnou migračnou trasou cez Gibraltár do Afriky a iné letia východnou tiež do Afriky. Niektoré vtáčie druhy migrujú až do Indie.“

Čo každého ochranára mrzí je fakt, že u bocianov je vysoká úmrtnosť. Až 80 percent mladých bocianov sa nedožije jedného roka a z nich 60 percent zahynie práve pre negatívnu činnosť človeka. Väčšinou hynú na elektrických stĺpoch.

Vďaka telemetrii vypustili doteraz slovenskí ochranári spolu s maďarskými už desiatky bocianov. Niekedy prichádzajú tieto zvieratá o život z kurióznych dôvodov. Napr. v čase krízy v Egypte si mysleli, že bocian s telemetrickou vysielačkou vykonáva špionáž, a tak ho najprv odchytili a následne po vypustení zjedli miestni ľudia. Podobný bol aj prípad zastreleného bociana v Turecku v roku 2012.

Príroda dokáže človeka často prekvapiť. Po označení mláďat z jedného hniezda, prvý deň po vyletení boli ešte spolu. Na druhý deň sa rozdelili a každý súrodenec šiel inou trasou na vlastné zimovisko. Ján Gúgh šokuje, keď tvrdí, že smrť vtákov z dôvodu negatívnej činnosti človeka nie je to najhoršie: “Momentálne máme veľké obavy aj z intenzity pôsobenia malých invazívnych dravcov.”

Ľudia z Ameriky priviezli do Európy norka amerického. Táto malá šelma ušla z fariem chovateľov do voľnej prírody. V Európe však nejde o pôvodný druh. Nemá teda prirodzených nepriateľov. Jeden pár norka s mláďatami dokážu podľa Jána Gúgha úplne zlikvidovať celé kolónie vtákov, preto zisťujú výskyt a počet týchto šeliem v prírode u nás.

K najdôležitejším zimoviskám vodných vtákov patria popri Dunajských luhoch najmä oblasti Hrušovskej zdrže na Dunaji. Tunajší Vtáčí ostrov dostal pomenovanie práve pre obľúbenosť u týchto živočíchov. Žiaľ, práve na Vtáčom ostrove kam sa odborníci zo SOS/BirdLife Slovensko dostanú len na loďkách, sa usadil aj norok americký, ktorý spôsobuje problém v hniezdnej kolónii čajkovitých vtákov, ale aj rôznych druhov kačíc.

V Česku majú dostatok negatívnych skúseností s touto dravou malou šelmou, ktorú mali na slobode vo veľkom počte skôr ako my. Preto dokážu slovenským odborníkom pomôcť pri riešeniach, ako znižovať jej vplyv v našej prírode. Riešením nemôže byť iba lov povolený poľovným združeniam, lebo tie pre malosť trofeje o norka nemajú záujem. Ján Gúgh hovorí, že škody, ktoré dokáže táto nepôvodná malá šelma napáchať na našej prírode, musia byť v čo najväčšej miere eliminované a treba hľadať riešenia, aby v prírode opäť nastala rovnováha.

Legislatíva u nás predpokladá, že pred každým zateplením panelového domu prídu odborníci, ktorí najprv zachránia tu sídliace vtáky: „V jednom panelovom dome môže byť aj 50 párov dážďovníkov, 10 párov vrabcov alebo desiatky netopierov, čiže ak sa zatepľuje bez prieskumu, pod polystyrénom zostanú uväznené živočíchy a pod peknou novou fasádou sa ukrývajú plné cintoríny živočíchov,“ vysvetľuje dôležitosť prieskumu pán Gúgh. Preto osadzujú často na paneláky špeciálne upravené mriežky na vetracie otvory, kde hniezdia vtáky a ukrývajú sa netopiere, aby ich zachránili. Netopiere sa ľahko presídlia, lebo vďaka špeciálnym otvorom sa dostanú z dutín panelákov von, ale naspäť už nie. Čiže sú nútení sa presťahovať.

Odborníci z SOS/BirdLife Slovensko kontrolujú parapety, balkóny, či rôzne atikové otvory na panelákoch často po lešeniach aj do výšky dvanásteho poschodia. „Netopiere sú maličké, napchajú sa všade,“ vysvetľuje podstatu svojej práci na lešení odborný asistent SOS/BirdLife pán Mgr. Andrej Chudý. Výpustná mriežka alebo výpustná klapka podľa veľkosti dutiny na paneláku umožní netopierovi vyletieť, ale vrátiť sa už späť nemôže: „Niekedy osadzujeme podľa možností na zateplených domoch pre dážďovníky alebo netopiere aj náhradné búdky. Bežne si ich ľudia na zateplených domoch vôbec nevšimnú. Inštalujú sa ako súčasť toho polystyrénu aj v daných farbách domu.“

Ján Gúgh hovorí, že pre prírodu pôsobia záplavy blahodarne. Samozrejme, nie tie, ktoré prídu v strede hniezdenia. Tie sú rovnako katastrofálne aj pre vtáky a celkovo prírodu. Voda ako živel formuje krajinu, udržiava mokrade a prináša živiny do prírody. Na Hrušovskej zdrži po záplavách vidieť prírodné plytčiny z naplavenín, ktoré využíva k hniezdeniu viacero ohrozených vtákov, napríklad rybár riečny.

Tento vtáčí druh už nenachádza u nás prirodzené a dostatočne veľké štrkové ostrovy, preto hniezdi a odchováva mláďatá napríklad aj na riečnych smerovníkoch pre lode, ktoré vyzerajú ako menšie ostrovčeky.

Rovnako im pomáhajú ochranári z SOS/BirdLife Slovensko vyrábaním a úpravou umelých ostrovov. To je podstata ich práce. Pomáhať prírode, aby sa v nej zachovalo čo najviac pôvodných druhov. Pestrosť prírodného prostredia tvorí totiž výraznú zložku kvality života práve u človeka.

Počet jedincov rôznych operencov sa u nás odhaduje na päťdesiat miliónov kusov. Každý Slovák má teda aj desať lietajúcich súputníkov, čiže akoby lietal spolu s nimi, aspoň v predstave, aspoň v sne, aspoň na lietajúcich strojoch. Vedci sa dlho mylne domnievali, že vtáci nemajú príliš vysokú inteligenciu pre malý počet mozgových závitov. Až neskôr prišlo k objavu, že vtáci sú veľmi inteligentné tvory. Ľudí od pradávna fascinuje fakt, že sa vtáci dokážu premiestňovať v kŕdľoch, pričom dodnes nie je spoľahlivo vysvetlené, kto riadi tento kolektívny pohyb. Vie sa akurát to, že jedinec sleduje sedem pri ňom letiacich druhov a tak je zabezpečené, že sa vtáci pri týchto rýchlych presunoch vo vzduchu nezrazia.

Všetko je možné a teda aj to, že prežívame tisícročia rovnaké problémy

20.04.2017

Je veľký rozdiel medzi operetou a muzikálom? Režisér Peter Oravec tvrdí, že až pri novom naštudovaní Veselej vdovy na Novej scéne si uvedomil, až aký veľký. To, čo sa pre umelca pri realizácii viac »

V Londýne štrnásťkrát drahšia stavba mosta než v Devínskej Novej Vsi – bioarchitektúra je svetový unikát

18.04.2017

Z celého sveta sa hrnú turisti, aby videli a vyskúšali na vlastné oči a nohy slovenský - svetový unikát: Cyklomost slobody v Devínskej Novej Vsi, ktorý získal v roku 2014 prestížnu architektonickú viac »

Ako vo svete poznajú slovenské mamuty a ako po poslednom pomazaní vstali dvaja zo smrteľných postelí

17.04.2017

Knieža Karel Schwarzenberg vie, kde leží slovenská obec Hajnačka. Minule, keď tam šiel na miestny hrad profesor z americkej univerzity vo Virgínii, tak sa pošmykol a padol do šípkového kríku viac »

Jaromír Čižnár

Generálny prokurátor Čižnár nechápe hystériu kotlebovcov

25.06.2017 14:52

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár nechápe hystériu a kritiku kotlebovcov na to, že podal návrh na Najvyšší súd SR na rozpustenie ich strany.

Erdogan

Ankara je proti zrušeniu tureckej vojenskej základne v Katare

25.06.2017 14:29

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan odmietol výzvu, aby Turecko zrušilo vojenskú základňu na území Kataru.

prešov, mesto

Prešovčanom zrekonštruujú preťaženú križovatku

25.06.2017 14:22

Slovenská správa ciest (SSC) pripravuje rekonštrukciu križovatky na ceste prvej triedy I/20 v Prešove na ulici Solivarská.

Ján Richter

Kollár aj Richter podporujú štrajk vo Volkswagene

25.06.2017 14:19

Minister práce Ján Richer a poslanec Boris Kollár hovorili aj o poklese nezamestnanosti a o tom, čo robiť s dlhodobo nezamestnanými.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,919
Celková čítanosť: 12301878x
Priemerná čítanosť článkov: 6411x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy