haber

Je veľký rozdiel medzi operetou a muzikálom?

Režisér Peter Oravec tvrdí, že až pri novom naštudovaní Veselej vdovy na Novej scéne si uvedomil, až aký veľký. To, čo sa pre umelca pri realizácii javí byť rozdielom, je pre diváka možno iba takmer nepostrehnuteľný rozdiel vďaka novému poňatiu tejto nestarnúcej inscenácie.

Áno, Franz Lehár pri prvom uvedení operety v roku 1905 nemohol predpovedať do detailov problémy súčasného sveta a predsa sú v podstate neustále rovnaké. Menia sa len kulisy, čo správne postrehol Ján Štrasser, ktorý prebásnil spevné časti a upravil dialógy, pričom bol aj pri dramaturgii predstavenia. A tak tu máme zrazu krajinu Balkániu ako akýsi prototyp malého štátika, ktorý sa snaží udržať na mape Európy, čo však nie je rozhodujúci motív prostého príbehu lásky, ako sa snažili pôvodne libreto napísať Victor Léon a Leo Stein, ktorí tento vonkajší dej situovali na predobraz Čiernej Hory. Balkánia je všeplatnejší pojem akéhosi prototypu súčasného novovstúpeného štátiku už do veľkej Európy. Ak si zoberieme rozsiahly akčný rádius života Franza Lehára v strednej Európe žijúceho a vyrastajúceho na Slovensku, v Maďarsku, či vtedy talianskej dnes chorvátskej Pule a v Rakúsku, tak Balkánia je príhodnejším pomenovaním ako pôvodne myslená len Čierna Hora, ktorá mala v pôvodnom librete názov Pontevedro ako ľahkú slovnú skrývačku tejto balkánskej krajiny.

Vždy je nakoniec každý príbeh najmä zápletkou vzťahov medzi ľuďmi, ktorých konanie ovplyvňuje vášeň a cit, teda láska a zloba v zjednodušenom pomenovaní, za ktorým sa skrýva aj sympatia, či závisť a ďašia škála pocitových motívov. A hoci príbeh je predovšetkým nosičom nestarnúcej Lehárovej hudby, v inscenácii nájdete viac prvkov, ktoré vás môžu príjemne šokovať. Patria medzi ne napríklad aj dôkladne premyslené kostýmy, ktoré sú plné futuristických tvarov a rôznych až priam šialeností, čím dokresľujú predstavenie nielen do súčasných, ale zrejme aj do budúcich čias. Za niektoré masky a kostýmy by sa nemuseli hanbiť hádam ani tvorcovia Hviezdnych vojen, čo umocňuje celkový dojem z novej Veselej vdovy. Novej v zmysle ľahšie vnímateľnej cez terajšie archytepy, ktoré sú pre nás zrozumiteľnejšie než tie ovládajúce spoločnosť pred vyše storočím. Sú do nej umne vsunuté skryté odkazy, slovné hračky (múra jedna pelešivá a pod.), ktoré nám pomáhajú ľahšie vstrebať posolstvá príbehu.

Divák nestačí žasnúť aj nad dynamikou predstavenia, v ktorej sa akoby odrážala hektika dnešnej doby. Herci od titulných rolí sú priam rozkategorizovaní, keď tí nemenej dôležití, aj keď nie sú nositeľmi deja, nahrádzajú neživé kulisy. Zobrazujú stoly, ale aj hodiny, v podstate živé v reáli neživé veci, akými sú trebárs vodovodné batérie na toaletách. A na každý detail sa môžete sústrediť ako na súkolie dobre naolejovaného strojčeka, ktorý odtikáva dej, pre niekoho banálnej zápletky, ale predsa s hodnotou nadčasovosti. Už staročínska tajomná veštba I-ťing stará niekoľko tisíc rokov, ktorej prvý zápis urobil pred naším letopočtom Konfucius nás učí, že tvor v ľudskej dráme života prežíva neustále tie isté osudové zápletky, pri ktorých dochádza k rovnakým rozuzleniam. A hoci Lehár sa neskôr zameral na tragické konce svojich diel typické skôr pre operu ako pre ľahký žáner operety, vo Veselej vdove bol ešte romantikom, ktorý sa dokázal smiať a rozosmiať. Preto je aj jeho Veselá vdova už vyše storočnicu jeho najhrávanejším skladateľským hudobným kusom. A so sebe vlastným, priam štylisticky príznakovým vkusom ho uvádzajú v tohtoročnej sezóne na bratislavskej Novej scéne so zaslúženým úspechom u publika.

A tak nad hlavami divákov od prvej chvíle lieta priam s artistickými výkonmi vynovená postava Njeguša, aby nik ani na malú chvíľu nezaspal pri každej prichádzajúcej ďalšej dejovej zápletke. Nik z divákov na to nemá ani maličkú šancu. Musíte byť v strehu, lebo nielen stoly, či vodovodné batérie žijú, ale aj postele, či lampy. V divadle je všetko možné a rovnako i v ľudskom živote, v ktorom nám Franz Lehár prináša potvrdenie, že spoločnosť vo všeobecnosti rieši neustále rovnaké morálne problémy, pričom sa v nej pohybujú ľudia podobných charakterov, akí sa pohybovali na doskách divadiel zvaných svet už dávno pred nami.