Včera kým som zaspával
videl som odlesk
dneška niesť ťa
na rukách
a mladá koža pod starou
bola hebká
v klietke Zemegule
zaspala si mi nad ránom
a tvoje chodidlá vykukli
spod paplóna
boli teplými rožkami
na moje raňajky
aby som potom pred domom
ochutnával vŕbu
prechádzam obdobím
objedania stromov
a vŕba ma sprevádza
od detstva na jednej som sa
takmer zabil ale až dnes
som ju ochutnal a bola
vynikajúca po tvojom
sladkom koláčiku
Stanislav Háber
(zo zbierky Voňavé milovanie)
filozof52 Smutné je, že nakoniec ...
Celá debata | RSS tejto debaty